Narodili sme sa do sveta, ktorého základným heslom, priam imperatívom sú ľudské a politické práva – právo na slobodný život, majetok a mnohé ďalšie veci. Lenže tento náš demokratický svet 21. storočia je ako loď, ktorá okrem slnkom zaliatej luxusnej hornej paluby má aj temné podpalubie. A tam platia celkom iné zákony, keď samozrejmosťou nie je dokonca ani právo na holý život.
V dnešnej – takzvanej demokratickej – spoločnosti sme si zvykli brať ako samozrejmosť to, čo sa nazýva právny štát: že sme občania a máme nárok na všetky ľudské práva, ako ich definujú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ľudských právach či Ústava SR. Keď sa však pozrieme kamkoľvek, či už do histórie, alebo do živočíšnej ríše, vidíme, že stav rovnosti medzi jedincami žijúcimi v nejakom systéme je veľmi vzácny – skôr všade vidíme dramatickú nerovnosť práv jednotlivcov. Už pri nižších živočíchoch, napríklad pri mravcoch pozorujeme otrokárstvo, nehovoriac o primátoch, ktoré majú tým zložitejšie štruktúrované hierarchické vzťahy, čím sú vyspelejšie. Na vrchole pyramídy potom stojí človek. Aj jeho spoločenské systémy v takmer všetkých starých kultúrach boli vysoko hierarchické, keď spravidla mal elitu, vrstvy slobodných plnoprávnych členov komunity – a pod nimi boli triedy neslobodných, nevoľníkov a otrokov.
Hierarchický systém na báze peňazí
Človek dneška má síce na papieri garantovanú rovnosť so všetkými ostatnými ľuďmi na planéte, lenže keď sa prizrieme bližšie, vidíme, že aj tu je hierarchický systém, a dokonca veľmi precízne nastavený. Tú hierarchiu v dnešnom svete zabezpečujú peniaze. Na základe toho, koľko máme peňazí, sme zadelení do určitých spoločenských vrstiev. Na Slovensku to ešte stále nie je až také dramaticky zreteľné, keďže 40 rokov rovnostárskeho režimu zanechalo na ľuďoch svoje dedičstvo, ale najmä v západných neokoloniálnych krajinách je hranica medzi spoločenskými vrstvami omnoho citeľnejšia. Sú spoločenské kruhy, kde je normou mať jachtu, luxusné letné sídlo, bývať v najdrahších hoteloch a, naopak, sú ľudia, ktorí nevlastnia nič, bývajú na ulici a nevedia, aké bude ich ďalšie jedlo.
Príslušnosť k spoločenskej vrstve vždy súvisí so slobodou. Tie najvyššie vrstvy majú slobodu ísť kamkoľvek a robiť, čo si zmyslia, prípadne nemusia robiť nič. A, naopak, úplne iná je sloboda a postavenie človeka, ktorý musí za biedny plat od rána do večera hrdlačiť a nechať sa šikanovať v zamestnaní, ktoré nenávidí, aby splatil hypotéku, aby mohol bývať a mať čo jesť, a pritom nesmie o toto zamestnanie prísť, lebo by aj s rodinou mohol skončiť ako bezdomovec. Sloboda a postavenie takéhoto človeka sa už príliš nelíši od slobody a postavenia otroka, napriek tomu, že článok 4 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948 hovorí, že „nikto nesmie byť držaný v otroctve alebo v nevoľníctve, všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané“.
Plusy a mínusy finančnej civilizácie
Svet, ktorého základom sú peniaze ako univerzálna výmenná jednotka a univerzálna hodnota, má svoje nesporné, ľahko viditeľné výhody – tento systém je praktický, ľahko pochopiteľný a jednoducho realizovateľný. Motivuje ľudí k zarábaniu peňazí, čiže vytvára tú známu „neviditeľnú ruku trhu“, ktorá pomáha v spoločnosti vytvárať efektívne ekonomické procesy a spojenia. Ale systém postavený na financiách má aj svoje nevýhody.
Tie nevýhody nie sú hneď viditeľné pre toho, kto do hĺbky nechápe problematiku fungovania spoločnosti vo svete, kde základnou hodnotou a normatívom určujúcim spoločenské vzťahy sú peniaze. To však vôbec neznamená, že tieto nevýhody nie sú závažné a že by azda nedeformovali spoločnosť – naopak, tá deformácia je obrovská a nevidíme ju iba preto, lebo v nej žijeme a považujeme ju za prirodzený stav vecí.
Problém spočíva v tom, že finančný systém je iba do určitej miery kompatibilný so psychikou človeka ako bytosti evolučne pochádzajúcej z prírody a zároveň ako bytosti sociálnej, ktorej predkovia milióny rokov žili v rodovom spoločenstve s neveľkým počtom členov, kde základným pravidlom je altruizmus voči svojim „rodným“ a nepriateľstvo na život a na smrť v zápase o prežitie proti konkurenčnej skupine ľudí.
V čom spočíva tá nekompatibilnosť? V systéme, kde jediným univerzálnym imperatívom a hodnotou sú peniaze, sú celkom logicky a prirodzene potlačené všetky ostatné civilizačné hodnoty a normy, akokoľvek by boli navonok formálne deklarované. Kultúra, milosrdenstvo, solidarita, právo, morálka… to sú len tenké škrupinky na povrchu psychiky jedincov druhu Homo sapiens, ktorých predkovia ešte pred nemnohými desiatkami tisícročí boli z každej stránky, aj z tej duševnej, plne podriadení prírode a jej zákonu „zabi, inak zabijú teba“.
AUTOR: Peter Pivovarník
