Na Slovanskom dvore v Alekšinciach sa uskutočnilo ďalšie pozoruhodné podujatie – prednáška českej odborníčky, Prof. PhDr, Anny Hogenovej, CSc. „Začiatky a ich rola v dnešnom svete,“ ktorá sa konala v rámci známeho projektu „Slovanská škola Slavice.“ V sobotu popoludní však na Slovanskom dvore sa prítomní zúčastnili až na dvoch podujatiach: po prednáške Anny Hogenovej sa uskutočnilo tradičné vynášanie Moreny – symbolické ukončenie zimy a privítanie jari podľa starodávnych slovanských tradícií.
Tému prednášky ešte pred začiatkom vystúpenia Anny Hogenovej nám prezradil predseda Slovanského spolku Slavica Miloš Zverina: „Nádej predstavuje dôveru v budúcnosť a optimistický pohľad na to, čo nás ešte čaká. Nádej je obrovská sila v živote človeka. Dáva mu energiu uskutočňovať to, po čom túži, pomáha mu plniť si svoje sny. Zle by sa kráčalo ľuďom svetom bez nádeje,“ poznamenal na margo prednášky českej odborníčky.
Anna Hogenová je česká kinantropologičká, filozofka a profesorka na českých univerzitách. Narodila sa v obci Fláje v Krušných horách, ale detstvo prežila u starých rodičov v Příbrame. Vyštudovala gymnázium v Žatci, kde jej učiteľmi boli aj Zdeněk Svěrák a Karel Hlad. Práve Svěrákova výučba ju podnietila k štúdiu češtiny. Študovala češtinu a telesnú výchovu na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Doktorské štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte UK. V roku 1979 obhájila rigoróznu prácu na tému „Hodnota a realita“, v roku 1985 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu „O teoretických a ideologických dôsledkoch toho podstatného vo fenomenológii E. Husserla a R. Carnapa“. V roku 1992 sa habilitovala diplomovou prácou „Vedomosti a fenomenológia.“ V roku 2006 bola vymenovaná za profesorku kinantropológie na Palackého univerzite v Olomouci. Prednášala na viacerých univerzitách a vysokých školách. V súčasnosti pôsobí na Husitskej teologickej fakulte Karlovej univerzity, kde je vedúcou katedry filozofie. Prednáša aj na Pražskej univerzite psychosociálnych štúdií.
Špecializuje sa na fenomenológiu (smer, vychádzajúci z Edmunda Husserla a Martina Heideggera). Skúma vzťah človeka k času, fenomén športu a dôležitosť „stíšenia sa“ v dnešnom zrýchlenom svete. Je autorkou desiatok odborných kníh a monografií, ktoré nájdete napríklad v Databázi kníh alebo v kníhkupectvách Martinus a Panta Rhei. Anna Hogenová je známa svojou schopnosťou vysvetľovať zložité filozofické koncepty zrozumiteľným spôsobom, vďaka čomu je častým hosťom v podcastoch a diskusných reláciách. Zdôrazňuje, že moderný človek často len „funguje“ na výkon, ale zabúda skutočne „byť“. Často hovorí o prijatí konečnosti, ako o ceste k plnohodnotnejšiemu prežívaniu prítomnosti. Vo svojich vystúpeniach (aj na kanáli YouTube) apeluje na odvahu žiť v pravde a nebáť sa neistoty.
Filozofka, profesorka Anna Hogenová patrí k osobnostiam, ktoré nehovoria o zmysle života abstraktne, ale z hlbokej osobnej skúsenosti. Vo svojeй prednáške sa venovala témam nádeje, budúcnosti, ale aj staroby, pohybu, samoty, lásky i smrti – nie však ako konca, ale ako návratu. Upozornila na iný pohľad na život: pomalší, vďačnejší a skutočnejší. Vysvetlila rozdiel medzi počiatkami a začiatkami z hľadiska fenomenologického, posvätnosť počiatkov a ich dôležitosť pre človeka a spoločnosť, čo robí technologické myslenie so počiatkami. Hovorila o časovosti, dejinách a histórii a o tom, prečo mnohí mladí nerozumejú vlastenectvu? Anna Hogenová upozornila na to, čo nazýva bytím – na vrstvu života, ktorá nie je merateľná výkonom, majetkom ani spoločenským statusom. Práve strata kontaktu s touto rovinou, podľa nej, stojí za únavou, strachom aj chorobami moderného človeka.
Podčiarkla, že vek nie je úpadkom, ale zahustením života. Človek sa postupne vzdáva ilúzií, že musí niečo dokazovať, a dostáva sa bližšie k sebe samému. Mizne potreba byť „niekým“ v očiach druhých – a tým sa paradoxne otvára priestor pre ľahkosť, radosť a hlbšie vnímanie sveta. Veľký význam má aj pohyb. Nie ako výkon, ale ako základný výraz života. Pohyb, ktorý je v súlade s krajinou, tichom a rytmom prírody, pomáha človeku harmonizovať vnútorný aj vonkajší svet. Rovnako dôležitá je však aj samota – nie ako osamelosť, ale ako priestor, kde človek môže byť v skutočnom vzťahu k sebe aj k tým, ktorí už nie sú fyzicky prítomní. Vo svojej prednáške sa dotkla aj lásky, ktorá sa s vekom premieňa: od vášne a vlastnenia k darovaniu seba samého. Lásky, ktorá nie je sentimentálna, ale hlboko pravdivá – pretože je ochotná riskovať a otvoriť sa druhému bezo zvyšku. Hovorila o nádeji, o budúcnosti, o tom, že netreba strácať nádej ani v kritických situáciách, treba veriť v lepšiu budúcnosť a preto, aby bola ozaj lepšou pre seba a iných, treba preto niečo aj urobiť…
Po prednáške Anny Hogenovej sa uskutočnilo tradičné vynášanie Moreny. Je to symbolické ukončenie zimy a privítanie jari podľa starodávnych slovanských tradícií. Sú to zvyčajne podujatia s folklórnymi sprievodmi, spevom a pálením figuríny Moreny. Mimochodom, podobné podujatia sa konajú nielen na Slovanskom dvore v Alekšinciach ale aj v iných regiónoch Slovenska., Napríklad, sa uskutočnia aj v Piešťanoch (22. marca), Prievidzi (tiež 22. marca) a v Banskej Bystrici (6. apríla).
V čom je podstata tejto známej a populárnej slovanskej tradície? Morena je slovanská bohyňa smrti, ktorá predstavuje zimu a neúrodu. Ľudia ju vynášajú ďaleko od svojich domovov, a to preto, aby sa im nasledujúci rok darilo vo všetkých smeroch, či už ide o zdravie, úrodu alebo medziľudské vzťahy. Za účelom, aby sa zbavili temného vplyvu Moreny, ľudia vyrábajú jej podobizeň zo slamy, ktorú obliekajú do kroja alebo svadobných šiat so stuhami. Morena môže predstavovať mladé dievča, ale aj starú babu, ktorej sa okolo krku vešia náhrdelník z vaječných škrupín.
Deň pred fašiangovým pondelkom, za spevu a hudby, ide sprievod na čele s Morenou k najbližšiemu potoku alebo rieke, kde je podobizeň bohyne vyhodená do vody. Ak nie je nikde blízko vodný tok, Morenu ľudia spália – ako to bolo v sobotu aj v Alekšinciach, na Slovanskom dvore. Traduje sa, že pohľad na Morenu, ktorá už je vo vode, môže spôsobiť chorobu, nešťastie a zlú úrodu tomu, kto sa na ňu pozerá. Zlým znamením tiež je, ak niektoré dievča počas sprievodu alebo po ňom zakopne. Morena je dcérou Lady, bohyne zdravia a plodnosti. Jej otcom bol Svarog, boh nebeského ohňa.
Podľa mnohých prameňov sa Morena vynáša druhú nedeľu pred Veľkou nocou, slovensky zvanú Smrtnú nedeľu. V iných prameňoch zase nájdete informáciu, že sa Smrtka vynáša v deň jarnej rovnodennosti, čo býva obvykle 20. alebo 21. marca. Pôvodným dátumom bola, pravdepodobne, rovnodennosť, pretože so zmenou ročných období a polohy Slnka sú spojené aj ďalšie pohanské tradície, napríklad Hromnice a Dušičky. Pohanské rituály sa však často prepájali s kresťanskými, takže súvislosť vynášania Moreny s predveľkonočným pôstnym obdobím má najskôr na svedomí obdobie po prijatí kresťanstva. Morena je podobizeň predstaviteľky smrti, neúrody a zimy, ktorú ľudia každý rok vynášajú z dediny na Smrtnú nedeľu. Tradične sa ľudia Moreny zbavujú preto, aby ich polia boli nasledujúci rok úrodné a ich zdravie pevné.
Na Slovanskom dvore všetko prebiehalo podľa starodávnych tradícií. Najprv detí zo základnej školy vo Veľkom Kýri, držiac figurínu Moreny, zaspievali si ľudové pesničky o Morene – za peknej spolupráci s harmonikárom. Darilo sa im perfektne, a to aj napriek tomu, že sa po prvýkrát stretli iba tesne pred začiatkom podujatia a nemali čas na prípravu. Potom sprievod na čele so spievajúcimi deťmi prešiel celým areálom Slovanského dvora a zastavil sa pri ohníku. Deti zaspievali ešte zopár pesničiek a následne, presne podľa slovanských tradícií, hodili figurínu Moreny do ohňa…
Potom sa sprievod vrátil pred budovu Pribinovej dvorany, kde sa uskutočnilo niekoľko obradov v staroslovanskom duchu, ako, napríklad, symbolické „pochovávanie“ mincí, ktoré majú chrániť areál Slovanského dvora, všetkých účastníkov podujatia a všetkých dobrých ľudí pred chorobami, nešťastiami a nepríjemnosťami.
Foto: Eugen Rusnák
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.