V Pribinovej dvorane a na Slovanskom dvore v obci Alekšince /pri Nitre/ sa v nedeľu popoludní konali pestré a veselé ľudové slávnosti pri príležitosti príchodu jari – tradičná staroslovanská Maslenica. Podujatie zorganizovalo slovanské občianske združenie Slavica a účastníkmi a hosťami tohto sviatku jari boli návštevníci z celého Slovenska.
Organizátori podujatia spolu s ľudovými umelcami, remeselníkmi, kuchármi, cukrármi, výrobcami hračiek a suvenírov pripravili krásny program, v ktorom nechýbali mnohopočetné veselé hry a súťaže pre deti a pre celé rodiny /preťahovanie lanom, hádzanie čižmy do pieskoviska, streľba zo vzduchovej pušky, konkurzy maliarov a mnohé ďalšie/, hudobné a tanečné vystúpenia v podaní folkloristov z „Vrbovských vŕb“ a „Kalinky,“ tradičná poživeň Slovanov, veľkolepá Morena, tiež tradičná slovanská slovenská vatra, bábkové divadielko pre detí, rôzne druhy chutných jedál, palacinky všetkých druhov a rozmerov, občerstvenie, stánky s rôznymi výrobkami atď.
Maslenica je staroveký slovanský sviatok s mnohými zvykmi, ktorý prežil stáročia. Oslavuje sa počas týždňa pred pôstom. Maslenica v tomto roku sa oslavuje od 24. februára po 2. marca. Maslenica je veselé lúčenie sa so zimou, osvetlené radostným očakávaním blízkeho tepla, jarnej obnovy prírody. Hlavnými atribútmi sviatku už tradične boli vypchatá figurína Maslenice, zábava, jazda na saniach /dnes sa to bez snehu nedá…/, veselica a, samozrejme, palacinky – okrúhle, dobre vypečené, horúce.
Pred rokmi tie chutné palacinky mali rituálny význam, pretože boli symbolom slnka, ktoré vzplanulo jasnejšie a jasnejšie a predlžovalo dni. Je možné, že palacinky boli tiež súčasťou pamätného obradu, pretože sobota pred Maslenicovým týždňom bola uctievaná ako „Deň rodičov“ – Slovania uctievali duše svojich zosnulých predkov.
Východní Slovania považujú Maslenicu za jeden z najveselších a najzábavnejších sviatkov v roku. Tento sviatok sa považuje za ozvenu z predkresťanských čias, keď boli Slovania ešte pohanmi. Za starých čias bola Maslenica považovaná za sviatok pripomínania mŕtvych. Takže pálenie Maslenice bol to jej pohreb a palacinky sú pamätnou pochúťkou. Postupom času sa sviatok výrazne zmenil, ale tradícia pečenia palaciniek zostala – sú okrúhle, žlté a horúce ako slnko a k tejto tradícii sa pridali aj jazdy na saniach, ťahaných koňmi, zjazdy z ľadových hôr, pästné súboje, takzvané posedenia u svokry. Rituály počas Maslenice sú veľmi neobvyklé a zaujímavé, pretože kombinujú dokončenie zimných sviatočných rituálov a otvorenie nového jarného obdobia sviatkov a rituálov, ktoré mali prispieť k bohatej úrode.
Prečo sa to vlastne nazýva Maslenica? Najbežnejšia verzia je nasledovná: na Maslenicu sa ľudia pokúšali uchlácholiť, čiže „umasliť“ jar. Preto oslavy nazvali „Maslenica.“ Podľa inej verzie, sa tento názov objavil po prijatí kresťanstva. Nemôžete konzumovať mäso, ale môžete jesť mliečne výrobky. To je dôvod, prečo ľudia piekli palacinky a štedro ich polievali olejom, roztopeným maslom. Odtiaľ pochádza aj názov, spojený s maslovými palacinkami. Tento týždeň sa tiež nazýval „mäsopustom“ kvôli abstinencii od mäsa a syrovým týždňom, pretože tento týždeň jedia veľa syru. Ľudia tiež nazývali Maslenicu „čestnou“, „širokou“, „pažravou“ alebo dokonca „pustošivou“.
Uplynuli storočia, život sa zmenil a s prijatím kresťanstva u východných Slovanov sa objavili nové cirkevné sviatky, ale Maslenica naďalej žila. Všetci ju vítali a odprevádzali s rovnakým nezastaviteľným nadšením ako v pohanských časoch. Pre každý deň maslenicového týždňa existovali určité rituály. Maslenica sa oslavuje celý týždeň pred Pôstom. Každý deň maslenicového týždňa bol navyše venovaný špeciálnym rituálom.
V pondelok Maslenicu vítali. V tento deň bola zo slamy vyrobená podobizeň Zimy, obliekli sa na ňu staré dámske šaty a ľudia spievali a vozili figurínu po dedine na saniach. Potom bola figurína umiestnená na zasneženej hore, kde sa začalo sánkovanie. Zjazd z hôr na lyžiach nie je len zábava, ale starodávny obrad, pretože sa verilo, že ten, kto zíde z hory viackrát, ten bude mať vyšší ľan.
Utorok bol nazvaný „zaigryš“, čiže „začiatok hier.“ Od toho dňa sa v celej dedine začali rôzne druhy zábavy: jazdy na saniach, ľudové slávnosti, predstavenia ľudových umelcov a klaunov a bábkové divadlá na čele s obľúbeným pajácom Petruškom. Maskovaní, karnevalovo oblečení ľudia kráčali po uliciach a navštevovali známych v ich domoch, kde sa konali veselé, improvizované koncerty. Jazdili veľkými skupinami po meste alebo dedine, na koňoch, na trojzáprahoch a na jednoduchých saniach.
Ani jeden maslenicový týždeň, napríklad, v Moskve minulého storočia sa nezaobišiel bez medvedích predstavení. Medvedie predstavenia boli veľmi populárne medzi všetkými kategóriami obyvateľstva veľkých a malých miest, väčších obcí a malých dedín. Vycvičené medvede rozosmiali publikum a zobrazovali, ako sa dievčatá líčia pred zrkadlom, ako ženy pečú palacinky atď.
Streda – „lahôdka“ – otvorila pohostenie vo všetkých domoch ikonickým maslenicovým pokrmom – palacinkami a inými jedlami. V každej rodine boli prestreté stoly s chutným jedlom, piekli sa palacinky, varilo sa pivo. Stánky sa objavili všade. Predávali sa horúce „sbitne“ (nápoje, vyrobené z vody, medu a korenia), pražené orechy a medové koláče. A všade tam, priamo pod otvorenou oblohou, sa dalo vychutnať si čaj z vriaceho samovaru.
Vo štvrtok – „hýrenie, flámovanie“ – bol to stred veselia, hier a zábavy. Vtedy sa konali horúce maslenicové pästné boje. Ak sa v stredu zaťovia pohostili palacinkami v dome svojej svokry, potom v piatok usporiadali „večery svokry“ s palacinkami. Svokra bola povinná večer poslať všetko potrebné na pečenie palaciniek: panvicu, naberačku atď. a svokor poslal vrece pohánkových krúp a kravského masla. Prípadná neúcta zaťa k tejto udalosti bola považovaná za hanbu a urážku a bola dôvodom večného nepriateľstva medzi ním a jeho svokrou. Piatok sa považoval za „večery svokry“. V tento deň naopak matka dcéry sama navštívi dom svojho zaťa a zať ju musí tiež nakŕmiť symbolom Maslenice. Svokra navyše neprichádza sama, ale so svojimi „kamarátkami“, aby sa pred nimi pochválila, aký rešpekt jej ukazuje jej zať.
Všeobecne platí, že na Maslenicu bolo osobitné miesto venované téme rodinných a manželských vzťahov: na Maslenicu boli vyznamenaní novomanželia, ktorí sa za posledný rok zosobášili. Mladí ľudia absolvovali v dedine akúsi prehliadku: postavili ich k stĺpikom brány a prinútili ich bozkávať sa pred všetkými, hádzali po nich starými lykovými topánkami alebo slamou a niekedy im zariadili „bozkávanie sa“ – keď spoluobčania mohli prísť do domu mladých ľudí a pobozkať mladú manželku. Tradícia od nich vyžadovala, aby parádne oblečení jazdili v maľovaných saniach, navštevovali všetkých, ktorí boli prítomní na ich svadbe, a slávnostne sa valili z ľadovej hory s piesňami. Maslenicový týždeň sa charakterizoval aj vzájomnými návštevami dvoch nedávno spríbuznených rodín.
Sobota počas maslenicového týždňa bola venovaná stretnutiam neviestok. Mladé nevesty hostili svojich príbuzných. Nedeľa sa volala „Odpustená.“ V tento deň sa blízki navzájom prosili o odpustenie všetkých urážok a problémov, ktoré spôsobili; po večeroch bolo zvykom navštevovať cintoríny a „rozlúčiť sa“ s mŕtvymi. V posledný deň maslenicového týždňa sa koná najzaujímavejšia udalosť – oslava Maslenice – so slávnostným spálením podobizne Zimy. Ľudia tiež hádzali palacinky a zvyšky dobrôt do veľkého ohňa. Deťom bolo povedané, že všetko výživné jedlo bolo spálené na hranici, čo im vysvetľovalo, prečo sa počas pôstu konzumovalo iba nízkotučné jedlo.
Rozlúčka s Maslenicou sa končila prvým dňom Veľkého pôstu – Čistým pondelkom, ktorý sa považoval za deň očistenia od hriechu a nepôstneho jedla. V Čistý pondelok sa ľudia vždy umývali v saune a ženy umývali riad, očisťujúc ho od tuku a zvyškov nepôstneho jedla.
Krásne podujatie na Slovanskom dvore a v Pribinovej dvorane v Alekšinciach, na ktorom sa zúčastnilo asi 200 ľudí z celého Slovenska, ľudia viacerých slovanských národností, ktorí žijú na Slovensku, v značnej miere rodiny s deťmi, pokračovalo do neskorých večerných hodín.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.