Na Slovensku je už cenzúra oficiálna

Tagged With: , , , Add Comment

„Máme zaručenú slobodu slova a prejavu, ale už nie po nich.“
Kto by si pomyslel, že po prevrate v roku 1989 a zmene spoločenského systému na tzv. demokratický so slobodným trhom a toľko deklarovanou slobodou slova a prejavu sa po necelých troch dekádach dožijeme návratu jediného správneho a povoleného názoru v neporovnateľne intenzívnejšej podobe?
Cenzúra sa krok za krokom stáva súčasťou našich životov a mnohí sa len bezmocne prizerajú, niektorí agilní novozväzáci to dokonca vítajú. Sú to v drvivej väčšine dietky inštitútov a nadácií školiacich ich poslušnosť a servilnosť tým správnym smerom. Niet sa čo čudovať. Prezident republiky obvinený z mnohých kriminálnych káuz žehná vo svojom paláci špicľom typu Benčík a udávania sa stávajú spoločenským trendom a normou. V spoločnosti udavačov sa stierajú morálne bariéry a blahorečí sa obmedzovanie iných názorov. K demokracii však bytostne prináleží sloboda slova a prejavu ako elementárny predpoklad ľudskej dôstojnosti a slobody. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť moje trestné stíhanie za článok o štúrovcoch, kde tak ako aj inde nabádam na mierumilovné riešenia, národnú hrdosť a slovanskú vzájomnosť. Odpoveďou moci bolo nezmyslené prepadnutie môjho súkromia kukláčmi so samopalmi, ktoré niektoré médiá na výstrahu pre iných intenzívne publikovali. Niečo také by bolo pred rokom 1989 za čias ťažkej normalizácie čímsi absolútne neslýchaným. Trestné oznámenia sa v takýchto prípadoch doručujú poštou do vlastných rúk, podobne ako boli doručené autorovi obálky týždenníka .týždeň. Ten pred časom obliekol Štúra do gardistickej uniformy, a tak na neho podala trestné oznámenie Matica slovenská – išlo o podozrenie zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, teda to isté podozrenie zo spáchania trestného činu, aké sa snažia prisúdiť mne za citovanie národných buditeľov a velikánov. Na rozdiel odo mňa však u neho NAKA nepotrebovala robiť domovú prehliadku a ani vykonávať extempore so samopalmi v ruke.
Vráťme sa však späť k cenzúre. Ak jej chceme porozumieť, skúsme si ju najprv terminologicky zadefinovať. Podľa mnohých výkladových slovníkov je cenzúra zakázané alebo obmedzované šírenie informácií, ktoré diskreditujú vládnuci režim, alebo ich vláda, vládne strany, verejné inštitúcie alebo korporácie, vlastníci médií považujú za nežiaduce. Moderná cenzúra je účelová, manipulatívna selekcia informácií a informačných zdrojov, stranícka a záujmová interpretácia, agenda setting (nastoľovanie agendy) v súkromných i verejnoprávnych médiách, vplyv vlastníkov a vydavateľov, korupcia novinárov a médií. Slúži na udržanie štátneho zriadenia a integrity štátu, preto stráži uchovanie štátnej ideológie, a na presadzovanie spoločenských, straníckych či iných skupinových záujmov.
Súčasťou cenzúry býva aj kriminalizácia tých, ktorí sa cenzúru snažia obísť. Dnes mocenská elita Európskej únie a OSN nástojčivo presadzuje agendu obmedzujúcu slobodu slova pod rúškom boja proti nenávistným prejavom a ruskej propagande. Túto terminológiu si veľmi rýchlo osvojili aj naši domáci kolaboranti raziaci staré známe: kto nejde s nami, ide proti nám. A tak nám ako huby po daždi vznikajú Inštitúty slušných ľudí a Ministerstvo pravdy ako vystrihnuté z Kafkovho románu Proces. Netreba snáď ani pripomínať, že tieto inštitúty, nadácie a mimovládne organizácie organizované inými vládami a mocnými sú mimoriadne dobre stimulované. Stretávame sa s oficiálnymi informáciami z bruselskej kominterny o tom, že rozpočet na strategickú komunikáciu zameranú na boj proti dezinformáciám a zvyšovanie informovanosti o ich škodlivom vplyve sa viac ako zdvojnásobí – z 1,9 milióna eur v roku 2018 na päť miliónov v roku 2019. Áno, keď nástupom nových technológií a nezávislých médií začal zlyhávať informačný monopol elity, treba zaplatiť ochotných vyškolených. Takto je novodobým slovníkom pomenovaný nástup totalitných režimov v duchu Orwellovho románu 1984. V mene našej slobody sa budeme musieť zriekať jej podstaty: slobodne prejavovať svoj názor. O tom, či je správny, alebo nie, budú rozhodovať novosúdruhovia otvorenej spoločnosti (otvorenej len pre jeden správny názor). Zem&Vek je v rámci prenasledovania zo strany eurokominterny a jej domácich agilných politrukov azda najvypuklejším zo všetkých prípadov.
Keď reťazce ako Billa a Tesco pod tlakom peňazí a moci tretieho sektora vyradili z predaja časopis Zem&Vek, dalo sa niekoľkých jednoduchších spotrebiteľov opiť rožkom tvrdením, že tu nejde o politické rozhodnutie, ale o výlučne obchodné záujmy. Kaufland a Terno takýto postup, naopak, odmietajú a označujú ho ako cenzúru.
Od 4. decembra 2018 je však všetko inak a cenzúra sa stáva nátlakovým politickým nástrojom proti ústavným právam občanov. V nej je cenzúra výslovne zakázaná.
Autor: Tibor Eliot Rostas
Mesačník Zem&Vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-januar-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis