Včera sa na televízii TA3 konalo predstavenie troch najhorúcejších kandidátov na prezidenta SR, Štefana Harabina, Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča. V tomto poradí boli predstavení a reagovali v ňom na otázky moderátorskej dvojice (jeden po druhom). Celú reláciu si môžete pozrieť tu: https://www.ta3.com/clanok/1149715/predstavenie-kandidatov-s-harabina-z-caputovej-a-m-sefcovica.html.
Rozdiely medzi Harabinom a zvyšnými dvoma kandidátmi boli markantné. Už v tom, že Harabinovi moderátori neustále skákali do reči, kým Čaputovú a Šefčoviča nechávali dohovoriť. Pritom Harabin sa snažil odpovedať konkrétne, fundovane, vysvetľovať svoje kritické postoje voči stavu spoločnosti a predstaviť spôsoby, ako by z pozície prezidenta mohol prispieť k zníženiu korupcie, obnoveniu právneho štátu alebo bojovať proti zákonom, ktoré upierajú občanom ich základné práva (napríklad ústavné právo na zdravotnú starostlivosť). Moderátorov však odpovede očividne nezaujímali, zdali sa im zdĺhavé a nevedeli sa dočkať, kedy už budú môcť položiť ďalšiu otázku. Odpovede ostatných dvoch kandidátov im zrejme vyhovovali, pretože neprekračovali rámec ich mentálneho sveta a najmä, v prevažnej miere boli len bezobsažnými marketingovými frázami. Šefčovič aspoň naznačoval oblasti, ktoré by chcel riešiť – napríklad postavenie starých ľudí alebo podporu mladých rodín. Neponúkal však detailné riešenia, len snahu organizovať diskusie a upozorňovať na problémy. Harabin hovoril celkom jednoznačne o osobnej účasti na zasadaniach vlády, predvolávaní si ministrov, či podávaní zákonov na ústavný súd. No a Čaputová, tá sa zmohla len na prázdne konštatovanie, že by chcela byť prezidentkou zmieru.
Jej vystúpenie trefne zhodnotila blogerka Katalin Tara:
“Čaputová sa po kolosálnych manipuláciách s prieskumami a obrovskej vlne kritiky a odporu topí vo vlastnej politickej šťave a opäť mení rétoriku: “Ku Kiskovej amnestii by som pristupovala rovnako, ako ku ktorémukoľvek inému občanovi.” Problém je, že tomu na Slovensku takmer nikto neverí. Čaputová má jednoducho problém. Zaplietla sa so zločincami v politike.
Druhý problém Čaputovej je, že sa na kandidátku na prezidentku “hotuje” z pozície nezávislej občianskej aktivistky, pritom je podpredsedníčkou politickej strany so značným spoločenským vplyvom. A členstva v strane Progresívne Slovensko, ktorá je navyše podozrivá z korupčných škandálov principiálne rovnako, ako bol predtým Smer-SD sa vzdať odmieta.
Tretí, doslova kolosálny spoločenský problém je, keď Čaputová obhajuje kolegu Štefunka a jeho kauzy vysvetľuje podobne ako svoje, či smerácke kauzy obhajoval v minulosti minister Kaliňák. Iste si pamätáte na obdobia, kedy Kaliňák svojim spoločensko-politickým vplyvom kryl všetky smerácke prehrešky. Vzniklo vtedy predsa spoločenské motto: “skutok sa nestal” a vymysleli ho neoliberáli, ako Čaputová.”
Celý blog si môžete prečítať tu: https://blogerskenoviny.home.blog/2019/03/06/katalin-tara-zuzana-caputova-skutok-sa-nestal/
Dodajme ešte, že Čaputovej na kampaň prispelo jej “rodné” Progresívne Slovensko sumou okolo 170 000 eur, čo komentovala ako niečo prirodzené, kvôli čomu “vôbec” nebude ako prezidentka tejto strane zaviazaná. A to jej máme veriť? Podobne Šefčovič nevidí problém v tom, že mu Smer poslal na účet okolo 100 000 eur. Takže obaja kandidáti sú úplne “nezávislí”. Pritom Harabin, ktorému vyčítajú jeho spojenie s Mečiarom, nebol členom HZDS a z vlády odišiel, keď zistil, že v nej nedokáže presadiť svoje priority. A hoci sa na neho moderátori snažili vytiahnuť, čo mohli, na financovanie jeho kampane sa nepýtali. Nemali čo vytiahnuť.
Kým Harabin upozornil, že spoločnosť je v katastrofálnom stave, právny štát už takmer nefunguje a sú tu snahy zo zahraničia pripraviť nás o našu suverenitu, Šefčovič i Čaputová hovorili o Slovenku ako o úspešnej krajine, ktorá len potrebuje doladiť niektoré problematické oblasti. A najmä ostať pevne ukotvená v euroatlantických štruktúrach. Jediný zásadnejší rozdiel medzi nimi sa prejavil v otázke adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, s ktorou Šefčovič nesúhlasí a Čaputová ju považuje za lepšiu možnosť ako výchovu v detskom domove.
Tak nech si každý sám odpovie na otázku, ktorý obraz dnešného Slovenska viac zodpovedá skutočnosti, ktorí kandidáti chcú reálne slúžiť národu a ktorí svojim sponzorom.