Štátny rozpočet so spomínaným deficitom 4,72 percenta zvýši rozpočtový dlh na úroveň 70 percent HDP a preto bude v oboch prípadoch veľmi dôležité aký bude rast meraný týmto makroekonomickým ukazovateľom. Všetci počítame, že bude vyšší ako priemer v eurozóne, keďže niektoré štáty ako Nemecko sú na hranici recesie. Národná banka Slovenska prognózuje náš rast HDP nie menej ako 2 percentá za podmienky ktorý však bude závisieť od domácej spotreby ako aj od celého radu nie priaznivých geopolitických udalosti. Rusko-ukrajinský konflikt nemá zatiaľ mierové riešenie, čo pre nás znamená problém s lacnými energiami, budúcnosť automobilového priemyslu bude závisieť od USA a Číny, keď na ich trhy vyvážame väčšinu automobilov. Obe krajiny sa „vyhrážajú“ obchodnými prekážkami, čo nie sú len vyššie cla na automobily, ale aj recipročné clá na naše exportné produkty, či tlak predovšetkým z druhej strany Atlantiku nakupovať od nich stále viac
Minimálna daň funguje naďalej po starom
Ani hroziaca obchodná vojna medzi USA a BRICS týkajúca sa udržania dolára v postavení svetovej rezervnej meny nepridáva k optimizmu udržať aj globálnu ekonomickú stabilitu. Viac peňazí máme investovať do zlepšenia klimatických podmienok, viac peňazí do financovania obrany a tak si kladieme aj oprávnenú otázku od kedy bude fungovať minimálna 15 percentná daň zo zisku pre firmy podnikajúce vo viacerých štátoch majúce postavenie nadnárodné spoločnosti ? Tieto totiž vytvárajú zisk všadiaľ tam kde to je pre nich najvýhodnejšie ale daň zo zisku väčšinou odvádzajú tam kde sú sadzby daní najnižšie alebo aj žiadne. Potom sa nečudujme, že na účtoch rozpočtových aktív chýbajú peniaze, zatiaľ čo nadnárodné spoločnosti oni ich majú prebytok a spokojne investujú.
Clá voči exportérom budú objektívna realita
Nástupom Donalda Trumpa ma post amerického prezidenta od 20. januára 2025 nás bude zaujímať ako si on konkrétne predstavuje v praxi realizovať volebný prezidentský slogan „Ameriku urobiť znovu veľkou“ Zatiaľ sme informovaní len o zozname opatrení z ktorých dominujú obchodné clá voči štátom ktoré majú prebytkové obchodnú bilanciu, medzi ktoré patrí aj Európa vrátane aj Slovenska. Zaujímajú nás nielen percentá colných sadzieb, ale aj ktorých produktov, keďže vieme že pokiaľ ide o našu krajinu je našich najväčším exportným artiklom len automobilový priemysel. Čo európskych daňových poplatníkov bude zaujímať viac je neistota okolo pokračujúcej podpory Ukrajiny zo strany USA, ktorá keď by sa znížila, by vraj „zatiahli“ európski daňoví poplatníci. Premiér R. Fico na summite EÚ tento tlak zo strany Európskej komisie odmietol.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.