O tom, že vojenské konflikty zvyšujú rozpočtové deficity a hospodársky pokles vidíme na každom kroku. Nepomáhajú konsolidácie a keď k tomu pripočítame, že Európa je bytostne závislá na dovoze fosílnych palív za akúkoľvek cenu, má z budúceho vývoja na starom kontinent obavy aj Európska centrálna banka. Má či nemá zvýšiť základnú úrokovú sadzbu aby pribrzdila narastajúcu infláciu ale na druhej strane nepribrzdila hospodársky rast? Tvrdí, že opakované energetické šoky odčerpávajú z ekonomiky peniaze, s čím sa dá súhlasiť. Problémy začali už Rusko-ukrajinských konfliktov, ktorý naštartoval infláciu v eurozóne na úroveň 10 percent, na Slovensku ešte vyššie a teraz po Americko -izraelskom konflikte voči Iránu, je síce miera inflácie výrazne vyššia, ale na druhej strane sa zvyšujú rozpočtové deficity, pri súčasnom pokles hospodárskeho rastu.
Prognóza MMF potvrdzuje nezáujem o verejné financie
Zatiaľ nič nenasvedčuje, žeby sa mohla situácia zlepšovať práve naopak riziko že verejné dlhy k HDP sa v Európe môžu dostať v priemere až nad 100 percent už pripúšťa aj Medzinárodný menový fond. S problematikou nevedia „pohnúť“ Európska komisia, ktorej prioritou je podľa všetkého „záchrana“ Ukrajiny, ale ani vlády členských štátov, ktorých chýbajú vlastné zdroje a požičané sú dnes veľmi drahé. Podľa Medzinárodného menového fondu nie sú na tom dobre ani najväčšie ekonomiky na svete, keď v prípade USA sa prognózuje verejný dlh na úroveň viac ako 140 percent a v prípade Číny na takmer 130 percent k HDP do piatich rokov, čo nebolo ani počas konca druhej svetovej vojny. Čo je však zle, že nikto nevie alebo „nechce“ narastajúce deficity verejných rozpočtov brzdiť. Na jednej strane sú to peniaze nás všetkých s ktorými hospodária vládni politici a tí ich v záujme udržania si svojich funkcii nebudú „šetriť“. O tom, že to platí aj pre slovenských vládnych politikov nech sú aj z ktorejkoľvek strany politického spektra, sme si mali možnosť už v praxi overiť. Kto vie šetriť sú opoziční, ale len dovtedy pokiaľ sa „nestanú“ vládnymi politikmi. Na verejný dlh nad 100 percent k HDP sa treba pozerať, že všetko čo domáca ekonomika vyprodukuje za rok v tovaroch a službách nie sú ničím iným ako naše dlhy a tak si kladieme oprávnenú otázku, čo vlastne nám ostáva? Podľa prognózy viacerých to vyzerá, že zo štátov V4, len Českej republike „nehrozí“ prekročenia verejného dlhu nad 100 percent HDP, pritom dlhové zaťaženie Rakúska, Maďarska a Poľska, bude vraj vyššie, ako bude o 10 rokov dlhové zaťaženie na Slovensku?
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.