Národná banka Slovenska nás v poslednom období zahlcuje písomnými vyhláseniami o budúcich rizikách hospodárenia s verejnými financiami, čo je síce pravda, ale neskoro. Od nej by sa predpokladalo, že bude hovoriť o nich skôr tak, aby na negatívne dôsledky ďalej vymenovaných rizík boli účastníci trhu vopred pripravení, čo sa bohužiaľ nestalo. O tom, že deficit verejných financií a verejného dlhu sa z dôvodu testovania a očkovania, ale aj financovania udržania pracovných miest zvýšili, sa počítalo. Nie sme ale na tom v eurozóne zle, keď porovnáme deficit tretej najväčšej ekonomiky v eurozóne s dlhom okolo 150 percent, zatiaľ čo náš je tesne na úrovni 60 percent. A pritom ich ekonomiku manažoval bývalý prezident ECB, ktorý keď videl, že jeho bývalý zamestnávateľ zvyšuje svoje úrokové sadzby, sa radšej z funkcie porúčal, čo je napokon pre eurozónu veľmi zlá správa. A to eurozóna má aj ešte väčšieho dlžníka s dlhom takmer dvojnásobok ročne jeho vyprodukovaného hrubého domáceho produktu, ktorý podľa názoru sa nikdy nesplatí.
Zmena dôchodkového systému a výdavkové limity
Poukazovať, že na zadlženosť verejných rozpočtov majú vplyv vyššie ceny fosílnych palív nie je celkom pravda. Ak si firmy dokážu vyššie materiálové náklady premietnuť do spotrebiteľských cien a zvýšiť mzdy zamestnancom tak potom dochádza k poklesu rozpočtových deficitov, lebo firmy odvádzajú vyššie dane zo zisku a zamestnanci vyššie dane a odvody. Problém nastáva u tých firiem, ktoré si to z konkurenčných dôvodov nemôžu dovoliť a tak sa počíta, že s podnikaním sa budú musieť rozlúčiť. Čo sa ale bude diať, keď ECB zvýšila o pol percenta svoje úrokové sadzby? Určite nepoklesnú ceny fosílnych palív. Práve naopak. Zvýšia sa hypotekárne úroky s rizikom, že ich dlžníci nebudú vedieť včas splácať. NBS namiesto zmiernenia podmienok poskytovania hypotekárnych úverov ich pritvrdzuje, pričom sa však vôbec nezaujíma, či spolu so zvyšovaním úverových úrokov sa budú primerane aj zvyšovať úroky na vklady. A preto všetko bude tak ako predtým a síce, na akékoľvek zmeny v ekonomike vždy doplatia chudobnejší viac ako bohatší, s čím sa počíta. Najväčším prínosom z vyhlásenia Národnej banky Slovenska bude už konečne schválenie reformy udržateľnosti dôchodkového systému a zavedenie výdavkových limitov do míňania peňazí z verejných zdrojov, čo sa však doteraz nepodarilo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.