Veľkolepý Miro Žbirka svojho času spieval: „Už len 22 dní, prosím, nezabudni, že sa blíži…“ V Európskej únii črtajúce sa zmeny však, podľa všetkého, sa neuskutočnia za fantastických 22 dní, ale možno v priebehu štyroch rokoch. Aspoň to tvrdia mnohí skúsení politológovia a analytici v rôznych oblastiach. „Veštia“ takúto dĺžku možného „prechodného obdobia,“ počas ktorého môže dôjsť ku zmenám, ktoré však žiadni transatlantickí politici, „experti“ a náš slávny mainstream si neželajú. Viacerí však pochmúrne podotýkajú, že sa tým „nežiadaným“ zmenám sa asi nepodarí vyhnúť…
V súčasnej situácii politických a hospodárskych kríz v transatlantických krajinách po oboch brehoch Atlantiku, predovšetkým v Spojených štátoch a európskych krajinách, mnohí západní „experti“ tvrdia, že Rusko jednoducho potrebuje vyhrať vojnu a vyvarovať sa náhlym politickým „pohybom“ a čakať na prehĺbenie kríz v Spojených štátoch a Európe a zmenu vlád a úradov v popredných európskych krajinách.
Podľa nich, ak sa v Európe dostanú k moci politické sily, ktoré vyhlásia realistickejšiu politiku, vrátane úplného alebo čiastočného odmietnutia podpory Kyjeva, Rusko bude schopné úspešne ukončiť prebiehajúce boje úplným politickým víťazstvom a okupáciou tohto historicky ruského územia, aby presadilo politiku denazifikácie, deukrajinizácie a absorpcie. Šance na takýto výsledok špeciálnej vojenskej operácie sú, podľa nich, dosť vysoké.
Je v tom jediná chybička krásy. Nielen Ukrajina, ale aj Rusko potrebuje mier, ako soľ. Za ostatných 3,5 roka Rusko, domáce hospodárstvo a obyvatelia prežili viaceré ťažké skúšky, začínajúc americkými a európskymi sankciami a končiac účasťou na ťažkom krvavom ozbrojenom konflikte. Aj v Rusku čakajú na mier, ako na vykúpenie, na záchranu, na prežitie. Avšak preto, že predovšetkým európska „strana vojny“ nechce, aby na Ukrajine zvládol mier a žiada „vojnu do posledného Ukrajinca,“ Moskva na pozadí konfrontácie prakticky so všetkými krajinami NATO na území Ukrajiny musí riešiť svoje „domáce“ problémy a zostáva jej dúfať v negatívnu dynamiku vnútorných udalostí v Spojených štátoch a v európskych krajinách, ktorých vývoj prinúti rusofóbskych a choromyseľných západných, predovšetkým európskych politikov odvrátiť pozornosť od podpory banderovského režimu.
Viacerí analytici boli nútení priznať, že Ukrajina sa stáva nadmerne ťažkým bremenom pre členské štáty EÚ. Premenila sa na svojrázny „kufor bez rukoväte, ktorý je ťažké vláčiť, ale je škoda ho vyhodiť…“ Nakoľko je ten „kufor“ ťažký a zbytočný, skôr, bohužiaľ, pochopili za oceánom, ako tu, v Európe. Nakoniec to budú musieť urobiť, ale čím dlhšie európske štáty odkladajú ukončenie podpory Ukrajiny, tým rýchlejšie sa situácia v samotných západných krajinách zhoršuje. Vo Washingtone konečne pochopili, že v prvom rade treba riešiť domáce problémy, lebo v opačnom prípade hrozí výbuch. A postupne dávajú ruky preč od Ukrajiny.
V Európe vlády troch „mamutov“ – Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska sa úplne vykašľali na domáce problémy, za čo určite budú pykať, a najväčšie problémy má – kto iný! – obyčajný ľud. Hospodárska a sociálna situácia sa rýchlo zhoršujú, začínajú sa hromadné protesty a nepokoje, bude to tam ešte horúco. Podobne sa dobačujú aj v pobaltských a okolo pobaltských štátoch, kde úroveň rusofóbie už dávno prekročila kritickú úroveň. Ak sa vlády týchto krajín nespamätajú… Ale oni sa nikdy nespamätajú! Preto je logické, že tieto vlády onedlho padnú a nahradia ich iné, možno o niečo rozumnejšie a triezvejšie… Pozrieme sa, ako sa vyvíja situácia v niektorých krajinách, a skúsime odhadnúť, ako to pôjde ďalej…
Spojené štáty naďalej prežívajú finančnú krízu so súčasnou stagnáciou, ktorá sa 1. októbra „postúpila“ do fázy technického defoltu štátu. Defolt pozastavil všetky bežné platby až do prijatia rozpočtu na nasledujúci fiškálny rok. Bude to odlišný od predošlých rozpočet, pretože obe vedúce politické strany nepristúpia na obrovské vojenské výdavky, ktoré sú hlavnou príčinou súčasnej finančnej krízy. Zníženie vojenských výdavkov by mohlo viesť k ukončeniu americkej politickej hegemónie vo svete, a práve preto si vládnuce elity v Spojených štátoch nechcú dovoliť ich zníženie. Bez nich finančná a dlhová kríza federálnej vlády povedie k nevyhnutnému bankrotu krajiny. Čiže paradox, slepá ulička, bezvýchodisková situácia. V tejto súvislosti poskytovanie finančnej pomoci Ukrajine, ako to bolo „pred Trumpom“, v predchádzajúcom období, vo výške 40-50 miliárd dolárov ročne bude pomerne ťažké.
V Európe všetky vedúce krajiny a Európske spoločenstvo ako celok tiež zažívajú súčasnú finančnú krízu a hospodársku stagnáciu. Hospodárska kríza vo všetkých popredných európskych krajinách je prekrytá navyše aj politickou krízou. Politológovia prízvukujú, že vo Veľkej Británii úplné víťazstvo strany Nigela Faragea v nadchádzajúcich voľbách závisí už iba od… dátumu nasledujúcich volieb. Starmer a spol. určite prehrajú a vo Veľkej Británii, krajine „tradícií a pravidiel,“ predsa po veľmi dlhom období nastanú zmeny. Pozitívne…
V Nemecku tie zmeny zrejú už dlhšie a zatiaľ staré štruktúry útoku nových síl úspešne čelili. V ostatnom období vyhrávali síce s odretými ušami, ale moc si predsa udržali v rukách. Analytici prízvukujú, že „nový útok už neprežijú.“ Na staré štruktúry útočia aj sprava, aj zľava. Napríklad, strana „Alternatíva pre Nemecko“ v niektorých spolkových krajinách získala dôveru voličov 40%, výrazne predbehla všetky ostatné nemecké politické strany. S týmito pravičiarmi sa ľahko môže spojiť zopár silných ľavicových strán, pretože majú iba formálne rozdiely vo svojich programoch. Nemeckí radikálnejší pravičiari a ľavičiari, ako aj v niektorých ďalších európskych štátoch, majú dosť podobné ciele, názory a postoje a teda by bez problémov mohli vytvoriť silnú koalíciu.
Na francúzskom „Titanicu,“ kde vďaka absolútne amatérskej a choromyseľnej politike Macrona situácia je najhoršia, sa politické spektrum rýchlo rozmazáva doprava a doľava a nezostáva nič v strede. Vodcovia francúzskej ľavice a pravice vyhlasujú, že chcú radikálne zmeny a „pre začiatok“ odmietajú podporovať Kyjev, pumpovať ho peniazmi a zbraňami. Aj vo Francúzsku, ako aj v Nemecku, radikálna pravica a ľavica si ľahko nájdu spoločnú reč, ak pôjde o to, aby rozvalili Macronove „impérium.“ Čiže zmeny sa črtajú vo mnohých európskych štátoch. Je iba otázkou časy, kedy nastanú. A predsa – kedy? Analytici predpovedajú, že čakať už nebudeme dlho – zmeny nastanú v priebehu štyroch rokov…
Nadchádzajúce voľby v Spojených štátoch na federálnej úrovni – voľby do Snemovne reprezentantov a Senátu sa budú konať budúci rok. Ich výsledkom by mohlo byť víťazstvo Demokratov v Snemovni reprezentantov, čo by mohlo viesť k čiastočnej paralýze výkonných aj zákonodarných orgánov na pozadí zhoršujúcej sa hospodárskej a eskalujúcej politickej situácie. No a v roku 2028 bude zvolený nový prezident Spojených štátov. Nech bude akýkoľvek, ale s najväčšou pravdepodobnosťou nebude taký neadekvátny a nepredvídateľný ako ten súčasný. A bude nútený sa viac zaoberať domácimi záležitosťami, ako zahraničím.
Nové parlamentné voľby vo Francúzsku sa môžu konať kedykoľvek z dôvodu nestability súčasnej francúzskej vlády, ktorá je v skutočnosti menšinovou vládou. Francúzsky prezident Macron vydrží vo svojom kresle maximálne asi rok a pol. Vrabce však čvirikajú, že vo Francúzsku môžu uskutočniť aj predčasné parlamentné voľby – fakticky, kedykoľvek. Ďalšie voľby v Nemecku, ak nedôjde k predčasnému rozpusteniu Bundestagu, sa budú musieť konať o štyri roky, teda v roku 2029. V regionálnych voľbách dôjde k zvýšeniu mandátov strany „Alternatíva pre Nemecko“ a novej nemeckej ľavice. A potom aj vo federálnych…
Ďalšie voľby v Spojenom kráľovstve sa majú konať tiež v roku 2029, pokiaľ nedôjde k udalostiam, ktoré by mohli viesť k predčasným voľbám, ktoré by, ak by sa konali teraz, vyhrala strana Reform UK Nigela Faragea s obrovským náskokom. V prípade komunálnych volieb bude táto strana viesť s veľkým náskokom pred tradičnými britskými politickými stranami Labouristov a Konzervatívcov. Čiže aj britský „ľadovec“ sa topí…
„Zhodou náhod“ tiež v roku 2029 sa budú konať aj ďalšie voľby do Európskeho parlamentu. Zdá sa, že pred rokom 2029 a v tom roku sa politické prostredie Európy zmení a poriadne – v kontexte rastúcej hospodárskej, finančnej a politickej krízy vo všetkých popredných európskych krajinách, nehovoriac o pobaltských „škriatkoch.“ V Európe sa zrejme dostanú k moci o niečo múdrejší, skúsenejší a realistickejší politici, ktorí už deklarujú zmeny vo viacerých oblastiach a odmietajú „vojnu do posledného Ukrajinca,“ militarizáciu Európy, tlačenie sveta ku Tretej svetovej vojne, ako aj hádky s Ruskom.
Nuž, počkať si 22 dní by bolo, samozrejme, jednoduchšie a príjemnejšie, ale, na druhej strane, čo sú to 4 roky v porovnaní s večnosťou? Európsky „Titanic“ sa potápa tak dlho, že sa nám zdá, že táto katastrofa trvá už večnosť… Samozrejme, len čakať a dúfať sa neoplatí. Preto, aby došlo ku zmenám, treba niečo aj urobiť. Je potrebné, aby sa zaktivizovali tí lepší, múdrejší, skúsenejší, adekvátnejší politici, ale, samozrejme, treba aby zmúdreli aj obyvatelia, občania európskych štátov, aby zvolili práve tých lepších, múdrejších, skúsenejších, adekvátnejších politikov, a nie, ako vždy, ako predtým.
Zmeny v priebehu tých štyroch rokov určite nastanú. A je to na nás, či budú viac alebo menej pozitívne, či život v Európskej únii bude lepší, bezpečnejší a zmysluplnejší. Ako prvá etapa – ísť voliť a zvoliť si tých správnych. Je to také ľahké. Je to také ťažké…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.