Nedostatok výrobných vstupov naštartovalo infláciu

· Čas čítania: 2 min.

Koronakríza ovplyvnila globálne ekonomiku v negatívnom zmysle slova a preto sa na jej záchranu, okrem veriteľa poslednej záchrany, ktorým sú vždy centrálne banky, museli zapojiť aj fiškálne stimuly národných vlád. O tom, že dôsledky týchto opatrení nezodpovedajú učebnicovým zákonom ekonomiky, keďže obrovské masy peňazí vôbec nepohli nárastom inflácie, sa potvrdili. Čo nám rozšafná menová politika centrálnej banky priniesla?

Určite nafúkla nielen jej súvahu, ale aj ceny nehnuteľností a tiež akciových indexov, čo ale nezodpovedá objektívnemu stavu na realitnom a finančnom trhu. Čo je teda dôvodom, že po zlepšení epidemiologickej situácie sa zrazu začala inflácia „prebúdzať“, keď jej hodnota atakuje dvojpercentnú cieľovú hranicu centrálnej banky v eurozóne?

Bankové účty občanov sa nafúkli

Fundovane sa nevedia vyjadriť ani jej predstavitelia a tak sa odvolávajú na v minulosti narušenie viac stabilizovaných dodavateľsko-odberateľských vzťahov, kam patria aj výpadky odchodu Británie za EÚ. Tieto sa prejavujú výpadkami surovín, súčiastkami, najnovšie hlavne čipov, čo vraj spôsobuje napätie medzi ponukou a dopytom, čo vedie k zvyšovaniu cien. Ale prečo sa zvyšujú aj ceny potravinárskych výrobkov na pultoch v obchodoch, keďže poľnohospodárstvo je najviac dotované z európskych peňazí.

Najnovšie sa hovorí, že počas pandémie si domácnosti „naškrečkovali“ na svojich účtoch väčšie objemy peňazí, ktoré po uvoľnení návštev v obchodoch ich začali aj vo veľkom míňať, keďže narastajúca inflácia požiera ich kúpnu silu a preto šetriť sa vraj neoplatí. Na druhej strane treba povedať, že vyššie úspory domácností im umožňujú bez problémov nakupovať aj drahšie predmety dlhodobej spotreby, ktoré si v minulosti kupovali aj za spotrebné úvery, ktorých úročenie je výrazne vyššie ako hypotekárne úvery a preto došlo v bankách aj k poklesu ich čerpania.

Viac dlžíme ako šetríme

Občanom ale pripomíname, že 70 percent ich majetku predstavujú peniaze na účtoch bankách, ktorých kúpna sila a teda ich schopnosť o rok nakúpiť rovnaké množstvo tovaru ako teraz, každoročne klesá. Počas pandémie sa ich masa zvýšila o viac ako 15 percent a dnes dosahujú objem 42 miliardy eur. V podielových, akciových, alebo dlhopisových fondoch majú občania asi tretinu svojho majetku, čo svedčí o tom, že domácnosti stále viac dôverujú bankám ako kapitálovému trhu. Banky sa im za dôveru odvďačujú aj tým, že im niekoľko krát do roka zvyšujú bankové poplatky. Pokiaľ priemerný majetok občana je u nás takmer 6800 eur, tak priemerná miera dlhov patrí v stredoeurópskom regióne medzi najvyššie a síce takmer 8000 eur, čo veru nie je dobrá správa.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár