Milióny Rómov žijúcich v európskych krajinách socialistického tábora vnímali pred tridsiatimi rokmi rozkladanie vtedajšieho spoločenského zriadenia s obavami. Ani tie najchýrnejšie rómske veštkyne si netrúfali odhadovať, ako sa ich rodinám bude dariť v nových pomeroch. V dovtedajších sa im nežilo najhoršie, no tiesnila ich nemožnosť voľne kočovať a nepriepustná železná opona na hraniciach s Rakúskom a Nemeckom.
Český prezident Miloš Zeman nedávno na vystúpení v moravskom Kojetíne vylíčil ich niekdajšie postavenie takto: „Rozhodne nie som priateľom komunizmu, ale za komunizmu Rómovia museli pracovať. A väčšinou pracovali ako kopáči, a keď odmietli pracovať, boli označení za osobu práce sa štítiacu a šli do väzenia. Okrem toho tam bol taký systém, že rómske pracovné čaty viedli opäť Rómovia, ktorí mali prirodzenú autoritu, takže keď v ich tíme niekto nepracoval, sfackovali ho. Je to veľmi humánna metóda a spravidla sa osvedčuje.“
Voči rasistickým výrokom najvyššieho ústavného činiteľa Českej republiky okamžite protestovali domáce rómske združenia a Európske centrum pre práva Rómov (ERRC) so sídlom v Budapešti. Ani tam však z vládnych politických grémií neodznievajú výroky, s akými by profesionálni ochrancovia práv Rómov v zmienenom ERRC mohli byť ako-tak spokojní. Maďarskí daňoví poplatníci a vládni činitelia začínajú otvorene ventilovať sklamanie, že ani silné finančné injekcie z domácich a euroúniových zdrojov do integračných programov neprinášajú rukolapné výsledky.
Keď padli múry
Pád železnej opony v Európe odbúral prekážky voľnému cestovaniu a na starom svetadiele sa do istej miery a v menšom rozsahu zopakovalo sťahovanie rómskych rodín spred pol tisícročia na ťahu z balkánskeho juhovýchodu na sever a západ. Novodobé presídľovanie prebiehalo v troch vlnách:
- pred prijatím Maďarska, Česka, Slovenska a ďalších piatich postsocialistických krajín do Európskej únie,
- po ňom,
- po plnom otvorení pracovného trhu v EÚ.
Autor: Patrik Sloboda
Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian
