Nelegálne sťahovanie

Add Comment

Miroslav Beblavý spomedzi nezaradených poslancov (exSDKÚ-DS), sa pokúsil zmierniť dopad Trestného zákona novelou, podľa ktorej by od augusta nebolo trestné, ak by ľudia porušili autorský zákon pre vlastnú potrebu. Napríklad si stiahli film, počítačovú hru, alebo hudbu bez toho, aby ich šírili ďalej a pokúšali sa s nimi obchodovať.

„Návrh vychádza zo zásady, že trestať je potrebné poskytovateľov a predajcov nelegálneho obsahu, nie klientov. Primárnou motiváciou konzumentov totiž nie je spôsobiť škodu a často nie sú motivovaní ani získaním priameho prospechu,“ odôvodnil Beblavý.

Novela reagovala na rozsudok Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého môže byť akékoľvek porušenie autorských práv trestne stíhané, bola však 12.6. zamietnutá. Prehľad toho ako kto hlasoval, si môžete pozrieť tu. Mnohí poslanci (predovšetkým SMER-SD) opäť len sklepli opätky a presadzujú záujmy Bruselu pred záujmami vlastných občanov.

Tí tak môžu byť potrestaní za to, keď si stiahnu film z filehostingov, cez torrenty, z youtube, skopírujú si ho od kamaráta, atď. Nikto pritom nerieši, či si ho pozrú trebárs len jeden krát a hneď potom zmažú, proste porušili zákon. Je irelevantné, že nič neukradli, pretože len vytvárajú kópiu. Je irelevantné, že by si ho aj tak nekúpili. Je irelevantné, že zisk z jeho prípadného predaja sa rozdelí z drvivej väčšiny medzi distribútorov, obchod, štát, právnikov a autor dostane smiešnu sumu.

Na druhú stranu sa od budúceho roka zmierňuje aspoň trest. Po starom sme mohli dostať až dva roky väzenia a zápis do registra trestov. Do Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti sa však majú dostať zmeny, ktoré menia posudzovanie toho, kedy je pirátstvo na webe trestným činom. Kým dnes sa ide rovnako proti všetkým, po novom iba proti tým, ktorí spôsobia škodu vyššiu 266 eur. Suma je závislá od toho, aká je priemerná predajná cena na trhu v čase stiahnutia.

Právnik Tomáš Kamenec však podotýka, že problematickejšie môže byť v takýchto prípadoch dokazovanie. Nie je totiž možné uplatniť objektívnu zodpovednosť ako pri autách, teda to, že zodpovedný je majiteľ počítača. Polícia, či prokuratúra teda bude musieť dokázať, čo všetko stiahol jeden človek. Ako sa im to podarí? Osoba, môže proste povedať, že hudobný album nestiahla a kto ho stiahol ani len netuší. Kľudne predsa mohol do bytu vbehnúť zlodej, nájsť ho a začať sťahovať a než majiteľ počítača prišiel domov, bol už dávno preč a dané dielo uložené na disku. Majiteľ si toho pritom ani nevšimol. Absurdné, ale teoreticky možné. Ďalší problém je čas uloženia diela na disk, je veľmi jednoduché ho modifikovať. A ako sa zistí priemerná cena na trhu? Ktoré štáty budeme brať do úvahy? Rozdiely v cene predsa môžu byť priepastné, zatiaľ co dané dielo stojí na Slovensku 1000 eur, v USA to môže byť 100 dolárov. Prečo by Slovák mal nakupovať v kamennom obchode na Slovensku, keď ho môže zohnať digitálne z USA? Budeme brať do úvahy aj bazary?

Prvý prípad Slováka odsúdeného za počítačové pirátstvo na nepodmienečný trest siaha do roku 2004. Žilinskému podnikateľovi vtedy súd udelil okrem pokuty a prepadnutia vecí aj desaťmesačný trest väzenia. Ministerstvo spravodlivosti však zdôrazňuje, že hoci trestnej zodpovednosti sa menší plagiátori po novom vyhnú, neznamená to, že ich sťahovanie sa zlegalizuje.

Celá problematika nelegálneho sťahovania poukazuje na absurditu autorských práv ako takých. Dnes už dávno nechránia tvorcov, ale majiteľov, ktorí ich lacno skúpia a následne točia miliardové zisky. Autorské práva taktiež brzdia konkurenciu a vedecko-technický rozvoj spoločnosti. Následne sú zbytočne živené armády právnikov a byrokratov. Tresty a výpalné autorským zväzom. Celé zle!

Zem & Vek

Pridaj komentár

  & Časopis