Podľa publikovaných údajov od Slovenského štatistického úradu, ekonomika Slovenska meraná ukazovateľom HDP sa za druhý štvrťrok zvýšila o 0,4 %, čo je oproti prvému štvrťroku takmer o polovicu menej. Naďalej sa ale počíta, že za rok sa zvýši o viac ako 2 percentá, čo bude určite viac ako priemer v EÚ, čo môže byť povzbudzujúca informácia. Keďže deficit verejných financií sa počíta k HDP, budeme možno vykazovať aj nižšie percento deficitu. Na druhej strane však treba povedať, že sa nám zvýšila inflácia z pôvodných 2,3 na 2,6 percenta a čo najviac mladých škrie, že okrem zvyšovania cien bývania sa zvyšujú ceny prenájmov. Počas druhého štvrťroka sa na raste HDP najviac podieľala domáca spotreba a to z dôvodu rastu reálnych miezd, keďže nominálne rástli o viac ako 8 percent ale inflácia len o spomínané percento. Ako to bude ďalej neodvážime predpovedať, keď zo všetkých strán počujeme o dlhšie trvajúcich problémoch od nášho najdôležitejšieho obchodného partnera ktorým je Nemecko. Či sa v druhej polovici roku budeme môcť okrem neklesajúcej domácej spotreby spoliehať aj na čerpanie peňazí z fondu obnovy, z naštartovaných projektov z nasledujúceho rozpočtového roku bez sociálnych nepokojov ktoré môžu vyvolať konsolidačné opatrenia platné od budúceho roku, nechceme špekulovať.
Na mzdovo-cenovú špirálu zvykne ECB reagovať
Nálada u nášho západného suseda neustále klesá, čo napokon môže súvisieť, že zložitá je situácia v mnohých regiónoch predovšetkým v Rusko- ukrajinskom konflikte v ktorom sa Nemecko výrazne angažuje vojenský ale aj finančne, čo ale pre nemeckú ekonomiku je najväčším problémom je strata lacných ruských surovín bez ktorých klesá konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky trebárs voči Číne predovšetkým v automobilovom priemysle, čo sa napokon bytostne dotýka aj slovenskej ekonomiky. Budeme tiež zvedaví ako sa nemecká vláda vysporiada s očakávaným tlakom od jej najväčšej odborovej organizácie aj na zvýšenie jesenných platov, pri terajšom poklese nemeckej ekonomiky. Napokon tak ako na Slovensku aj v Nemecku je neustále vyšší tlak na zvýšenie miezd aj pre zamestnancov štátnej a verejnej správy, čo môže viesť ku vzniku mzdovej a cenovej špirály, na ktorú bude ECB nútená reagovať. Na záver treba povedať, že budúci vývoj západnej ekonomiky môžu negatívne ovplyvniť nielen americké voľby prezidenta, ale aj summit rozšíreného spoločenstva BRICS, ktoré bude na jeseň v Kazani, ktorého závery môžu mať vážny dosah na zmenu doterajšieho fungovania globálneho finančného systému.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.