
Foto: https://www.newenglanddairy.com/meet-the-cows/
Možnosť, že vírus slintačky a krívačky, ktorý sa objavil v Maďarsku 7. marca a ďalej sa rozšíril, má umelý pôvod sa nedá vylúčiť, vyhlásil podľa servera atv.hu šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás. Dodal, že úrady preverujú aj možnosť neprirodzeného pôvodu vírusu. Vážna, ale kontrolovaná epidemická situácia slintačky a krívačky sa podľa jeho vyjadrenia vyvinula na štyroch farmách s chovom dobytka v Maďarsku. Aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu infekcií, je podľa vlády nevyhnutné správne zlikvidovať uhynuté zvieratá.
„Spaľovanie nie je povolené, pretože to pomáha šíreniu infekcie,“ podčiarkol šéf úradu vlády, ktorý požiadal o súčinnosť dotknuté obyvateľstvo, pričom zdôraznil, že správny postup zaručuje ochranu vodných zdrojov. Maďarská vláda 2. apríla požiadala ozbrojené sily na pomoc pri zavedení opatrení proti šíreniu slintačky a krívačky. Minister pôdohospodárstva István Nagy to oznámil po tom, čo potvrdili ďalšie dve ohniská slintačky a krívačky v obciach Dunakiliti a Darnózseli, neďaleko slovenských hraníc. Prvý prípad nákazy identifikoval Národný úradu pre ochranu potravinového reťazca (NÉBIH) 7. marca na farme dobytka v Kisbajcsi neďaleko slovenských hraníc. Na dvoch uvedených farmách dobytka v Rábsko-mošonsko-šopronskej stolici sa podľa Nagya nakazilo 3500 zvierat.
Namiesto zabíjania liečili
Slovenská vláda tiež už týždne rieši, ako sa vyrovnať s objavenou slintačkou a krívačkou na Slovensku. Napadnuté chovy likvidujú, zvieratá očkujú a zakopávajú, prípadne smerujú do kafilérie. Slintačka a krívačka bola na Slovensku už aj pred 50 rokmi. Vtedy sa však nevyzabíjali celé chovy, ani sa nebúrali maštale. Profesor a veterinár Ján Pleva (96) povedal, ako v tom čase takúto situáciu riešili. „Keď som to tlmenie viedol ja ako veterinárny lekár, bolo viacej ohnísk. Slintačka bola v niektorých prípadoch v minimálnej rozlohe. Chyba, ktorá sa teraz urobila, bola podľa mňa tam, že sa nespravila dôkladná anamnéza. Nevieme, ako sa dostala do Maďarska a odtiaľ k nám,“ povedal. „Všetky tieto ohniská majú jeden typ. Je viacero typov tohto ochorenia, ale dá sa diagnostikovať, či je v každom ohnisku ten istý typ. To je pri tej anamnéze dôležité. Takže prvá otázka je, ako sa dostala do prvých ohnísk. Následne to, ako sa rozniesla medzi týmito ohniskami,“ pripomína, „Slintačka je veľmi nevyspytateľná nákaza. Niekedy sa ukáže ako silná, inokedy ako slabšia. Keď sme ju v minulosti diagnostikovali v malej stanici, prvé, čo chovatelia chceli vedieť, bolo, kam sa mohla ďalej rozniesť,“ vraví.
„Celé chovy sa nezabíjali. Kravy obyčajne ochoreli, keď boli vedľa seba, približne päť – šesť kusov. Ostatné ešte neprejavovali nejaké príznaky. Pozerali sme sa na to, v akom štádiu ochorenia tieto zvieratá boli. Ak boli v dobrom stave a boli ešte mladé, tak tie sme nezabili, ale liečili sme ich.
Iba v niektorých prípadoch sa uvažovalo o ich zabití. A to najmä v prípadoch, keď už boli zvieratá staré a slabé. Ale to bolo pár kusov. Tie silnejšie zvieratá sa z toho vedeli vyliečiť do dvoch týždňov. Často bolo treba ich papule a afty ošetrovať. Taktiež sme sa snažili, aby bolo okolo nich čo najmenej infikovaného materiálu. Samostatnou kapitolou bolo krmivo. Keďže mali tie afty, nemohli prijímať seno a tomu podobnú potravu. Bolo ich treba kŕmiť tekutou stravou, aby sa im hojili rany. Zvykli sa však preventívne vyzabíjať býky, ak boli už v dostatočnej váhe. Ich mäso sa následne posudzovalo, či bolo priamo z danej maštale alebo iba z dvora. Ak bolo z maštale, mäso sme museli tepelne upraviť a spraviť z nich napríklad salámy či špekáčiky. Mnoho mäsa šlo v tom čase do konzerv. To bola iná doba než teraz,“ spomína 96-ročný veterinár.
Iba v niektorých prípadoch sa uvažovalo o ich zabití. A to najmä v prípadoch, keď už boli zvieratá staré a slabé. Ale to bolo pár kusov. Tie silnejšie zvieratá sa z toho vedeli vyliečiť do dvoch týždňov. Často bolo treba ich papule a afty ošetrovať. Taktiež sme sa snažili, aby bolo okolo nich čo najmenej infikovaného materiálu. Samostatnou kapitolou bolo krmivo. Keďže mali tie afty, nemohli prijímať seno a tomu podobnú potravu. Bolo ich treba kŕmiť tekutou stravou, aby sa im hojili rany. Zvykli sa však preventívne vyzabíjať býky, ak boli už v dostatočnej váhe. Ich mäso sa následne posudzovalo, či bolo priamo z danej maštale alebo iba z dvora. Ak bolo z maštale, mäso sme museli tepelne upraviť a spraviť z nich napríklad salámy či špekáčiky. Mnoho mäsa šlo v tom čase do konzerv. To bola iná doba než teraz,“ spomína 96-ročný veterinár.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1./ Nemožno vylúčiť umelý pôvod vírusu slintačky a krívačky, tvrdí Maďarsko, tvnoviny.sk, 10.4.2025
2./ Veterinár: Pred 50 rokmi sme kravy nezabíjali, ale liečili. Z mäsa z infikovaných maštalí sa robili salámy, tvnoviny.sk, 4.4.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.