Učitelia, hlavne na základných, ale aj na stredných školách, sa už tri dekády stretávajú mierne povedané s neadekvátnym správaním niektorých žiakov. Sú to predovšetkým žiaci pochádzajúci z rodín s väčším počtom detí, v ktorých sa rodičom nechce pracovať a spoliehajú sa hlavne na dávky od štátu. Sú to však aj žiaci z rodín s nadštandardnou životnou úrovňou. Kým u tých prvých to vyplýva z nedostatočnej rodinnej výchovy k základným hygienickým potrebám a potrebám slušného správania i vyjadrovania, u tých druhých je to absencia trávenia potrebného času s deťmi. Na deti nemajú čas, dôležitejšia je pre nich honba za peniazmi a majetkom. No a časť z nich dáva svojim ratolestiam najavo, že peniaze dokážu všeličo zariadiť. Patria sem aj žiaci z rozvrátených rodín.
Existujú učitelia, ktorí, aby si nekomplikovali život, sa prispôsobia daným situáciám. Sú však aj takí, ktorí sú verní poslaniu pedagóga a neustúpia od svojho rozhodnutia. Takéto situácie nahlodávajú ich psychiku, odpútava ich to od ich základného poslania v škole a vplýva to aj na ich pohodu v rodine. Týmito myšlienkami upozorňujem na fakt, ktorý je všeobecne známy. Vyjadrujem úctu všetkým pedagógom, že sa dali na túto profesionálnu dráhu a vytrvávajú v nej.
Dovolím si však aj krátke zamyslenie k vyučovaciemu procesu na základných a stredných školách. Tak ako som uviedol v titulku článku, písomky sú veľmi častou formou overovania vedomostí žiakov. Učiteľ nimi získa rýchlo známky od všetkých žiakov celej triedy. Zdá sa mi naozaj nenáležité, keď vyučujúci už na ďalší deň po vydaní polročného vysvedčenia dá žiakom písomku. Prirodzene potreba písomiek v určitom rozsahu je dôležitá, ale podľa môjho názoru sa využíva vo väčšej miere, ako je to potrebné. Zabúda sa na overovanie vedomostí pred triedou. Táto metóda má prednosti v tom, že i ostatní žiaci, ktorí nie sú ,,skúšaní“, si doplnia vedomosti. Osnovy pre jednotlivé predmety sú záväzné pre každého vyučujúceho. Kvalita osnov je značne ovplyvňovaná osobnosťou tvorcu daných osnov. V praxi už je na danom učiteľovi, do akej miery uzná, v akom rozsahu by žiaci mali učivo ovládať. Rozhovormi so žiakmi hlavne na základných školách som si vypočul nespokojnosť s tým, že v niektorých predmetoch sa od nich vyžaduje množstvo vedomostí, ktoré nebudú v živote potrebovať, ako aj to, že niektorí učitelia považujú memorovanie textu za rozhodujúce. Otázkou je i množstvo domácich úloh. Pred krátkym časom som letmo v rádiu zachytil informáciu o jednej základnej škole v Hlohovci, v ktorej vyučujú bez domácich úloh. Dokonca jedna súkromná základná škola v Liptovskom Mikuláši už štvrtý rok vyučuje bez domácich úloh. Učebnice si vraj žiaci nechávajú v škole. Uvádza to táto škola aj na internete. Výsledky vraj majú porovnateľné s inými školami, kde sa dávajú domáce úlohy. Zaujímali by ma názory učiteľov na túto tému. Každý rodič by chcel mať nadané deti. Žiaľ, príroda to zariadila inak. Ale každý z ľudského hľadiska má právo na slušný život. Úlohou pedagóga je naučiť a pripraviť žiaka na život daný jeho schopnostiam a vedomostiam. Pedagóg je však bezradný, ak rodičia s ním nespolupracujú. Žiaľ, takých rodičov je veľa. Veľkosť pedagóga spočíva i v tom, že sa správa a učí tak, aby škola nebola postrachom pre žiaka. Prirodzene učiteľ musí byť pri hodnotení spravodlivý, ale niekedy v záujme budúcnosti žiaka by mal aj ,,improvizovať“. Uvediem príklad: Keď má žiak predpoklady byť úspešný v remesle, na ktoré sa pripravuje, ale nejde mu cudzí jazyk, netreba ho stresovať, ale treba ho podporiť a vyzdvihnúť ho v tom, v čom je dobrý. To, že stav v našom školstve je taký, že stredné školy bojujú o žiaka, veľmi sťažuje prácu učiteľom. Uvidíme, ako sa premietne do života škôl nový školský systém. Žiaden školský systém nezaručí úplnú spokojnosť. Rozhodujúci vždy bude učiteľ, jeho tvorivosť, vynaliezavosť foriem a metód smerujúcich k tomu, aby dobre pripravil žiaka a študenta na život. Poznám množstvo učiteľov, ktorí svojím prístupom k žiakom a dôvtipom napĺňajú jeden z mnohých výrokov Komenského: ,,Čokoľvek sa v škole robí, nech slúži budúcemu životu.“ Absolvent hocijakej školy len časť vedomostí nadobudnutých v nej využije vo svojom živote. Vedomosti si bude prehlbovať v špecializácii, v ktorej sa rozhodol pôsobiť.
Často mi prichádza na um výrok jedného slovenského lekára a vedca svetového mena, ktorý povedal: ,,Nepoznám iné územie, aby na tak malom priestore, aký sa nachádza v štvoruholníku Budapešť, Viedeň, Bratislava a Brno, dalo svetu toľko múdrych ľudí.“ Záleží aj na každom z nás, aby sme sa svojím prístupom pričinili o to, aby Slovensko viedli ľudia, ktorí majú na to vedomostné i charakterové predpoklady a slúžili záujmom slovenského národa.
AUTOR: Jozef Ďuriš
