Po skončení zlatého dolárového štandardu sa americkej vláde podarilo získať kontrolu nad globálnym finančným trhom predovšetkým tým, že sa dohodol so Saudskou Arábiou na predaji ropy len za americké doláre. A tak petrodolárová dohoda znamenala obrovský dopyt po dolároch, ktoré americká centrálna banka „tlačila“ vo veľkom, z dôvodu čoho je dnes deficit amerického štátneho rozpočtu 35 biliónov dolárov. Spomínaný dlh je hrozivý ale vzhľadom k obrovskému objemu amerického HDP predstavuje len 70 percent. V tomto roku sa ale Saudská Arábia rozhodla neobnoviť petrodolárovú dohodu a začala ropu predávať v inej než dolárovej mene, čo môže byť tiež jeden dôvod prečo na prelome júla a augusta vypukla na pár dní panika na akciových trhoch všade na svete. Keď k tomu pripočítame ako sa miliardoví investori správajú na globálnych finančných trhoch pri využívaní pákového obehu, pod čím treba rozumieť lacné požičiavanie peňazí za účelom dosahovania maximálneho zisku, sa nemôžeme čudovať, že na globálnych finančných trhoch vládne nervozita.
Na poklese úrokov zarobia najviac akcioví investori
O nenormálnosti svedčí, že úrokové sadzby aj ECB sú vyššie ako miera inflácie, čo je určite dobrá správa pre sporiteľov na termínovaných účtoch, lebo percentá sú vyššie ako inflácia ako aj investorov do trebárs bankových dlhopisov, ale zlá správa pre investorov do akcií a hypotekárnych úverových dlžníkov. Investori právom očakávajú, že nielen americká ale aj európska centrálna banka sa už na najbližšom zasadnutí rozhodnú uvoľniť doterajšiu reštriktívnu politiku, keďže navyše to s hospodárskym rastom starého kontinentu nevyzerá najlepšie. Zle sú na tom práve dve najväčšie európske ekonomiky, bez ktorých sa v minulosti nič nerozhodlo, čo má dopad aj na ekonomiku s nimi spolupracujúcich krajín, k ním patrí aj slovenská ekonomika. Na jednej strane to vyzerá, že so znížením úrokov sa na jeseň dá počítať, ale na druhej strane sa nevie o koľko, čo predovšetkým zaujíma investorov na akciových trhoch, ktorí sú zvyknutí na poklese úrokov si najviac prilepšiť.
Mzdy rastu rýchlejšie ako produktivita práce
Centrálne banky dnes najviac trápi, že zvyšovanie miezd nie je v súlade s rastom produktivity práce. Prečo? Vyšší objem peňazí v rukách domácností ako ponuka tovarov a služieb na trhu, býva totiž dôvodom prečo sa inflácia zvyšuje. Prečo sa mzdy zvyšujú vieme, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, vyššie ceny, ako aj nárast ziskovosti firiem v niektorých sektoroch ekonomiky sú toho hlavnou príčinou a preto sa nečudujme, že centrálne banky sú pri znižovaní úrokových sadzieb opatrné a preto aj očakávané jesenné znižovanie sa môže…. radšej sa vyhnime neželanej špekulácii.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.