Nemecku, ktoré sa na medzinárodnej scéne dlhodobo etablovalo síce ako hospodársky obor, ale politický trpaslík, sa dostalo ďalšej potupy na diplomatickej úrovni. Keď spolkový minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel avizoval deň pred svojou nástupnou návštevou Izraela (25. 4.) úmysel stretnúť sa v Jeruzaleme so zástupcami ľavicových organizácií pre ľudské práva, premiér židovského štátu Benjamin Netanjahu mu dal cez kanál súkromnej televízie Aruc 2 na výber: buď on, alebo aktivisti. Celý rozruch zašiel podľa agentúry DPA až tak ďaleko, že šéf 34. izraelskej vlády a strany Likud zvažoval schôdzku s Gabrielom zrušiť.
Netají svoj tvrdý postoj k mimovládkam
Metaforické zaucho, kde sa azda tak trochu premietla aj nezahojená jazva po tragédii, ktorú Nemci Židom počas druhej svetovej vojny privodili, uštedril Netanjahu Gabrielovi ako malému chlapcovi a takým ponižujúcim spôsobom, že nemecký diplomat, ktorý si predtým nevedel vynachváliť ich „veľmi otvorený vzťah“, zrazu onemel a k incidentu sa bezprostredne odmietol vyjadriť. Z plánu pracovných termínov izraelského premiéra, ktorý kabinet rozoslal médiám, stretnutie s ním dokonca vypadlo.
Medzi účastníkmi Gabrielovej diskusie so „zástupcami občianskej spoločnosti“ (úvodzovky pochádzajú od agentúry TASR, ktorá ich v prípade slovenských aktivistov nedáva) figurovala napríklad organizácia Breaking the Silence – Prelomiť mlčanie, ktorá na základe výpovedí vojakov o ich službe na palestínskych územiach podrobuje izraelskú osídľovaciu politiku kritike. Pozvaná bola aj mimovládna organizácia B’celem, ktorá upozorňuje na tamojšie porušovanie ľudských práv. Podobne dopadlo aj februárové stretnutie belgického premiéra Charlesa Michela s predstaviteľmi týchto skupín, ktoré po ostrej výmene názorov nakoniec vyústilo do predvolania veľvyslanca Belgického kráľovstva na koberec izraelského kabinetu. Netanjahu známy svojím tvrdým postojom k mimovládkam hovoril dokonca o vážnej urážke. Jeruzalemský Knesset, ako už vieme, schválil totiž minulý rok v lete nový zákon obmedzujúci „rozkladné aktivity NGO“.
Izrael si pohŕdavé gesto voči Európe môže dovoliť
Izrael predstavuje v systéme medzinárodného práva svetový unikát, takpovediac „čiernu ovcu“. Jeho všeobecne uznanými normami sa buď neriadi, alebo keď, tak len selektívne – v závislosti od toho, čo zodpovedá záujmom a prioritám židovského štátu, ktorého prístup k okolitým národom je vyslovene nadradený. Preto ani neprekvapuje, že Dodatkový protokol k Ženevskej konvencii z roku 1977 so zásadami Medzinárodného humanitárneho práva na ochranu osôb a majetku „v časoch modernej vojny“ stále neratifikoval. Pre objektívnosť však treba dodať, že v tomto prípade nie je sám. Ohľadom správania v časoch vojny sa odlišných princípov pridržiavajú ešte USA, India, Pakistan, Irak, Irán a ďalší. Ide teda o štáty, ktoré sú kontinuálne zaangažované v nejakých ozbrojených konfliktoch a ktoré sa nevedia zbaviť zlozvyku porušovať Ženevské konvencie využívaním legislatívnych nejasností či politického manévrovania na samej hrane pravidiel.
Je takisto známou záležitosťou, že maličký Izrael patrí spolu s obrovskými superveľmocami USA a Čínou k tým štátom, ktorých vlády spochybnili legitimitu Medzinárodného trestného súdu (CPI) v Haagu a jeho právomoci sa pod rôznymi zámienkami odmietli podriadiť. Ich postojom teda pretrváva stav, že pôsobnosť CPI nie je celosvetová, takže predáci týchto krajín môžu beztrestne organizovať štátny terorizmus a páchanie vojnových zločinov prakticky po celom svete. Možno len s ľútosťou zopakovať známy fakt, že tam, kde niet žalobcu, niet ani páchateľa. Sebavedomie a arogancia Benjamina Netanjahua voči moralizujúcej Európskej únii sa pritom zakladá na niečom úplne pozemskom, čo nemá s protekciou u Hospodina ani s vyvolenosťou nič spoločné. Na rozdiel od Moskvy si tak Tel Aviv môže dovoliť vyslať Bruselu či Berlínu pohŕdavé gesto, že si Európanov či Nemcov nemá prečo vážiť.
Benjamin Netanjahu môže mať v tvári konečne viac optimizmu: ekonomika rastie, opozícia slabne a Donald Trump na čele novej administratívy USA už naznačil, že na rozdiel od svojho predchodcu Baracka Obamu nebude medzinárodným spoločenstvom kritizovanej výstavbe židovských osád na nezákonne okupovanom západnom brehu Jordánu vehementne brániť. Zdá sa, že aj ostrovná časť Európy konečne „prichádza k rozumu“. Mohla by o tom vypovedať aj návšteva britského ministra diplomacie Borisa Johnsona, ktorého prijala 8. 3. v Jeruzaleme s nevšednou srdečnosťou hlava izraelského štátu Reuven Rivlin. Niet divu. Prezieravosť nikdy nie je na škodu a po brexite môže byť s potrebou zachovávať jednotný európsky postoj k izraelskej genocídnej politike predsa všetko inak.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.