Viacerí politici, analytici a média v ostatnom čase poukazujú na to, že Západ melie z posledného. Svedčia o tom viaceré fakty: sociálne napätie, časté hospodárske a finančné krízy, mnohopočetné vojenské konflikty, totálna cenzúra, „zabudnutie“ na národnú históriu, tradície, zvyky a duchovné odkazy predkov a rozklad morálky. Hlbokú krízu Západu si všíma aj francúzsky publicista Nicolas Baverez.
„Chronický Západ stratil svoju dôveryhodnosť a preukázal svoju zraniteľnosť tým, že nedokázal zvládnuť systémové riziká a šoky, ktoré charakterizujú dvadsiate prvé storočie,“ uviedol vo svojom článku s prízvučným názvom „Pád Západu“, zverejnenom v populárnom denníku Le Figaro.
„Západ ovládal svet od konca 15. storočia až po začiatok 20. storočia, presadzoval v zahraničí svoje spôsoby výroby, inštitúcie a nápady na všetkých kontinentoch prostredníctvom troch hlavných vĺn globalizácie: veľkými geografickými objavmi v 16. storočí, kolonizáciou, priemyslovou revolúciou a voľným obchodom v 19. storočí a krachom „sovietskej ríše“ a vznikom univerzálneho, neregulovaného kapitalizmu a zároveň prechodom do digitálnej epochy koncom 20. storočia,“ uvádza francúzsky publicista.
Podľa neho, sa úspech Západu zakladá na štyroch princípoch: na kapitalizme, vedeckom pokroku, politickej slobode a myšlienkovej jednote a solidarite slobodných národov v boji najprv proti starým režimom a neskôr proti totalite. Domnieva sa, že tretia vlna globalizácie poznamenala triumf Západu a umožnila ľudstvu vstúpiť do éry svetových dejín, ale následne zapríčinila aj jeho úpadok.
„Podiel veľkých rozvinutých krajín na svetovej produkcii klesol zo 45 na 30% a kapitalistické „ťažisko“ sa presunulo do Ázie. Geopolitický systém sa stal multipolárnym a nadvláda USA sa zrútila okamžite po tom, ako Spojené štáty rozbili svetový rád zriadený po roku 1945. Nakoniec zachvátila západnú demokraciu existenčná kríza (spojená so stratou rovnováhy strednej triedy) a otvorila cestu populistickým hnutiam a vodcom,“ podčiarkol autor článku vo francúzskom denníku /https://www.lefigaro.fr/vox/monde/nicolas-baverez-la-chute-de-l-occident-20200503/.
„Západ stratil dôveryhodnosť a preukázal zraniteľnosť, neschopnosť sa vysporiadať so systémovými rizikami a šokmi charakteristickými pre 21. storočie. Po útokoch z 11. septembra 2001 rozpútal nekonečné konflikty a nedokázal potlačiť finančný krach roku 2008, ku ktorému došlo v dôsledku prasknutia bubliny v ekonomike. Dnes, až na niekoľko výnimiek, v podobe Nemecka alebo Izraelu, preukazuje neschopnosť vysporiadať sa s epidémiou koronavírusu, ktorá pridáva ku katastrofe v oblasti verejného zdravia a spôsobuje hospodársku krízu a politické problémy,“ vysvetľuje publicista.
Úpadok Západu vysvetľuje vplyvom „nepriateľských mocných síl“ a konfliktmi vnútri samotného západného systému. „Kapitalistická výroba sa pohla smerom ku špekuláciám a inováciám v prospech renty, je založená na nestabilnom ekonomickom a sociálnom modely, ktorý kombinuje nízky rast, nadmerný dlh a závratný rast nerovnosti. Neznalosť a demagógia, pestovaná politickými vodcami a sociálnymi sieťami, zároveň pohltila opovrhnutie vzdelaním a vedou a vytvorila medzeru medzi elitou, ktorá ovláda nové technológie, a obyvateľstvom. Demokracia navyše do značnej miery stratila zmysel a jednota slobodných národov sa zrútila spolu s nacionalistickým, protekcionistickým a izolacionistickým obratom vo Spojených štátoch, Brexitom a stále viac „výbušným“ rozdelením v Európe po severojužnej a západno-východnej línii,“ uvádza Nicolas Baverez.
„Západ stratil svojho vodcu, keď Spojené štáty zradili odkaz zakladateľov a ich spojencov, svoju stratégiu a „chrbticu“, ale predovšetkým stratili svoje princípy zradou myšlienok politických slobôd a ľudských práv. Dnes sa musí znovu objaviť, inšpirovať sa príkladom Tchaj-wanu a Južnej Kórei, vytvorením novej sociálnej zmluvy, presmerovaním kapitalizmu na produkciu, inováciu a bezpečnosť životného prostredia, intenzívnym investovaním do vzdelávania, vedy a technológií a revitalizáciou verejnej debaty a zapojením občanov do života Zeme,“ prízvukuje v závere svojho článku francúzsky publicista Nicolas Baverez.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.