Ľudia, ktorých zaujíma vývoj vo svete, dobre vidia, že situácia sa už dlhé obdobie nedá považovať za stabilnú. Už nejde o rozvoj dobrých vzťahov, svet je v napätí a násilie sa rapídne stupňuje aj medzi štátmi, aj medzi občanmi vnútri štátov sveta. Nedovolené sankcie, a najmä teroristické akcie, umelé dovážanie nepotrebných miliónov ilegálnych migrantov, o ktorých nič nevieme, a zvrátená ideológia údajne nekonečného množstva ľudskej sexuálnej identity presadzovaná Západom sú výsledkom umierajúcej moci USA vo svete.
Európska únia sa chce stať ďalším agresívnym „NATO“, novou čisto vojenskou organizáciou, ktorá nahradí USA. Podsúvajú nám, že Rusko, ktoré vraj prehráva, použije taktické jadrové zbrane na Ukrajine a možno niekde v Európe. A potom sa na nich vrhne celý svet. Nádejajú sa, že USA zostanú nedotknuté, lebo Rusi sa ich vraj boja. Ale USA už dávno nie sú schopné ani len brániť sa pred Ruskom. Technologicky zaostali asi o tridsať rokov, nevychovali si vlastných nových odborníkov, tvrdia, že v USA má každý právo aj nič nevedieť a sú na to hrdí. Armádu majú v rozklade, personálne a profesionálne nepripravenú na podmienky súčasného vedenia vojny. A aké NATO, čo za NATO? Koniec príde v priebehu niekoľkých minút.
Človeka proste zaráža tuposť myslenia kolektívneho Západu. Tieto štáty budú rady, ak doma dokážu zvládnuť občianske nepokoje či občianske vojny. Nemajú istotu, či budú schopné vyrábať hoci len chlieb a mať čistú vodu a ochrániť sa pred terorom a zvrátenosťami, ktoré si plánovite doviezli na svoje územia, pretože poslúchali USA. Nezachránia nič zo svojej pôvodnej kultúry, zo svojho pohodlného života na úkor iných, slabších štátov. Kolonizácia sa obrátila proti nim. Teraz sú vlastnou tuposťou kolonizované ony samy. A to nehovorím len ja.
Najstrašnejšie však je, že dnes nás už Európska únia otvorene ženie do vojny proti Ruskej federácii. To nie je nepravdivá poplašná správa, naozaj sa máme čoho báť. Stačí počúvať výroky niektorých vrcholných politikov v zahraničí a, žiaľ, aj u nás doma. To je jedno, z akého politického tábora sú. Výzvy na vojnu a nenávisť k národu sú trestné. Vraj sme povinní pomáhať fašistickému kyjevskému režimu a vraj dodržíme svoje záväzky voči Ukrajine. Po vojenskom napadnutí Ruskej federácie si musí každý dobre rozmyslieť, či takéto svoje výroky zopakuje. Má Slovensko bojovať proti Ruskej federácii, lebo to chcú nafúkanci v USA? Slovensko sa nesmie na týchto vojenských avantúrach Západu podieľať. Vojnu proti Ruskej federácii sme my ľudia nikdy nechceli a nechceme. V Nemecku pritom niektorí fašisti už bez strachu a hrdo vytiahli svoje vlajky s hákovými krížmi, pochodujú a veselo oslavujú vojenský útok na Ruskú federáciu.
Anglosaská provokácia kolektívneho Západu vojenským prienikom na územie Ruskej federácie smerom na Kursk bol veľmi dobre naplánovaný a Anglosasmi riadený nový pokus o štátny prevrat v Moskve. Práve zradcovia vo vedení ruského generálneho štábu armády akoby dlhé týždne nevideli, že sa na hraniciach grupujú ukrajinskí teroristi. Z tejto oblasti boli bezdôvodne odvolané ruské vojenské jednotky a zostali tam iba pohraničníci. Cesty cez hranice na tomto úseku už neboli zamínované a podľa niektorých informácií boli odstránené všetky mechanické zábrany už niekoľko dní vopred. So zradcami platenými Západom sa Rusko doteraz muselo zaoberať ešte opatrne. Chcelo riešiť veci postupne a umiernene a podľa platných zákonov v čase mieru. Až príliš veľa odvetví hospodárstva totiž stále ovládajú Američanmi dosadení oligarchovia ešte za čias Jeľcina. A Rusko to dokázalo aj umiernene. Obišlo nezákonné sankcie, predáva svoje suroviny tak ako doteraz, ale prostredníctvom iných štátov. Kupujúci, ktorí nešetrili sankciami, sú tak na Západe nútení platiť za tie isté pôvodné ruské suroviny aj trikrát viac. Koordinovane s útokom na Kurskú oblasť sa prozápadní oligarchovia v Rusku dokonca otvorene vyhrážajú Moskve, že ak neustúpi Západu, tak stopnú celú ruskú ekonomiku. Vojenské napadnutie Ruska však razom všetko zmenilo. Teraz je to vojna. A tá sa zradcov zbavuje veľmi rýchlo.
AUTOR: Štefan Harabin
