Podľa aktuálnej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR, môžeme vraj očakávať rast HDP na úrovni 2,5 percenta a pokles inflácie na úroveň 2,7 percenta, čo pri zvyšovaní miezd o viac ako 8 percent znamená, že reálne mzdy sa v priemere v tomto roku zvýšia o takmer 6 percent. Čím vyšší príjem tým vyššia kúpna schopnosť domácnosti v nakupovaní tovarov a služieb a tým viac si môže na svoje účty peniaze odložiť alebo aj investovať. Obchodný sektor hlási zvýšený dopyt po ich tovaroch, čo môže v budúcnosti vyvolať rast ich cien a teda aj nárast inflácie. Na druhej strane aj bankový sektor hovorí o „nafukovaní“ účtoch ich klientov, dnes na úrovni takmer 35 miliardou eur. Koľko sa na náraste podieľajú momentálne úspory, alebo ide aj o presun časti pandemických úspor z obdobia keď výplaty na bankový účet prišli, ale nebolo ich kde aj utratiť, nebudeme špekulovať. Určite časť z terajších úspor sú aj peniaze uschované pod „perinou“ ako rezerva, tiež nebudeme špekulovať. O tom, že to je pravda svedčí, že v lete 2020 bolo na bankových účtoch domácnosti viac ako 35 miliardy eur.
Vyššie úspory domácnosti banky požičiavajú
Aký bude budúci vývoj úspor na bankových účtoch bude závisieť od celého radu faktorov, pod ktorými okrem nominálneho rastu miezd, nižšej inflácie bude závisieť aj od percentuálnej úrokovej sadzby na vklady a samozrejme možnosti aj bezpečnejšieho investovania do rôznych bankových produktov s ich lepším zhodnotením. Za tejto situácii má slovenský bankový sektor aj dostatok voľných peňažných zdrojov na požičiavanie a preto sa nemôžeme čudovať, že ani po niekoľko sto miliónovom bankovom odvode len v rámci vládnych konsolidačných opatrení mu „peniaze nebudú chýbať“. Nedávno koaličná vláda hovorila, že uvažuje aj o inom využívaní dočasne voľných peňazí domácností v prospech slovenskej ekonomiky a síce dať možnosť občanom kúpiť si štátne dlhopisy ešte s lepším zhodnotením, k čomu však zatiaľ z legislatívnych dôvodov nedochádza. Rast reálnych miezd znamená rast kúpnej sily domácnosti, ktorá sa tak najviac podieľa na raste HDP, čo má pozitívny vplyv na pokles deficitu verejných financií a verejného dlhu, keďže oba rozpočtové deficitnú ukazovatele sa vykazujú len v percentách k spomínanému základnému makroekonomickému ukazovateľovi.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.