Jedna z popredných nórskych finančných konfederácií tvrdí, že krajina by sa mala stať v roku 2020 bezhotovostnou. V súčasnej dobe sa v Nórsku hotovosť používa iba v piatich percentách transakcií. Kritici však hovoria, že ľudia by mali mať možnosť kupovať veci, bez toho, aby „ zanechali stopy.”
Finans Norge – ktorá zastupuje 200 finančných inštitúcií a finančných skupín pôsobiacich v krajine – obhajoval úplné odstránenie hotovosti na základe transakcií v Nórsku s tým, že bezhotovostná politika by mohla zabrániť problémom s finančnou trestnou činnosťou, lúpežami a „čiernymi peniazmi.”
„V hotovosti sa teraz vykonáva taký malý podiel platieb v spoločnosti, že by sme sa celkom dobre zaobišli aj bez nej,” tvrdí sa vo vyhlásení Finans Norge, zverejnenom v pondelok na jej internetových stránkach.
Konfederácie poukázala na to, že v prvej polovici tohto roka vzrástol počet platieb kartou o 8,6 percenta, že Nóri vyberali čoraz menej peňazí z bankomatov a obchodov a že „zaobchádzanie s hotovosťou je pre spoločnosť drahé.”
Finans Norge ďalej poukazuje na to, že v Nórsku sa hotovosť používa iba v piatich percentách transakcií, pričom nižší podiel platieb v hotovosti majú už len Švédsko a Veľká Británia.
Kritici a obhajcovia súkromia však uvádzajú, že úplné odstránenie hotovosti by mohlo narušiť súkromie jednotlivcov. „Musí byť možné, aby sa za tovar a služby dalo platiť bez registrácie,” povedal Guri Melby z liberálnej (Venstre) strany Nórska na internetových stránkach „Novinky v angličtine.“
„Tiež si myslím, že je naivné sa domnievať, že kriminalita zmizne tým, že odstránime hotovosť,” povedal Melby. „Už dnes vidíme, že sa kriminalita sťahuje do nových oblastí. Je tu rovnaké množstvo podvodov s bankovými kartami a elektronickými platobnými metódami a objavujú sa aj nové spôsoby platieb, ako je napríklad Bitcoin.”
„Príležitosť k trestnej činnosti a podvodom nezávisí od toho, aké typy platobných metód v spoločnosti existujú.”
K veci sa vyjadril aj Nórsky úrad pre ochranu údajov – Datatilsynet, pričom uviedol, že je dôležité, aby ľudia mohli nakupovať bez toho, aby po sebe zanechali elektronické stopy.
„Z politického hľadiska, je to predovšetkým obava, že nemôžete za čokoľvek platiť anonymne,” povedal Bjørn Erik Thon z Datatilsynet pre nórsku televíziu.
Preklad z RT