Nové oko Veľkého brata

Tagged With: , , , , Add Comment

Veľký brat, ktorého vodcovské postavenie predpovedal George Orwell vo svojom kultovom románe 1984, má dnes mnoho zbraní. Samopalom s najvyššou údernou schopnosťou je už Facebook a iné sociálne siete. A to najmä Zuckerbergova spočiatku nevinne pôsobiaca sociálna sieť, ktorej úlohou malo byť spájanie ľudí, je v súčasnosti silným kalibrom svetovlády. Facebook spája ľudí len navonok. Aktívnym zamiešaním sa do politického boja sa stal prostriedkom kontroly spoločnosti, ovládania, persuázie a rozdeľovania.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Rozdeľuj a panuj

Diabolská taktika hovorí jasne: rozdeľ ľudí a budú poddajnejší. Svätoplukove prúty poukazovali práve na nevyhnutnosť jednoty. Facebook uvedomujúc si nevyhnutnosť delenia ľudí, vlastne aj samotnú sieť využíva na to, aby boli jednotní len zdanlivo. Máme tisíce priateľov, a už je z toho otrepané klišé, že množstvo priateľov na sociálnej sieti nerovná sa počtu tých skutočných. Zdefraudoval sa samotný pojem priateľstva.

Prekážajú silní

Na Facebooku panuje tvrdá cenzúra a diktatúra. Netýka sa len politických názorov. Stačí, ak nejako vyčnievate, ak máte vďaka socálnej sieti väčší záber na prezentovanie ideí, tak ste nebezpeční. Facebook si prostredníctvom svojich poslíčkov nájde akúkoľvek pseudozámienku, aby vám obmedzil činnosť. Mnoho užívateľov Zuckerbergovej siete sa už stretlo s bizarnými dôvodmi na zablokovanie. Každý, kto nemá dovolený názor, bude obmedzený. Na Facebooku už máme len obmedzenú slobodu. A sieť je obrazom celej spoločnosti, ktorá sa postupne mení na obraz Facebooku. Najmä pred voľbami sa ukázalo, ako veľmi Facebooku záleží na tom, aby si dalo pozor na ľudí, ktorí majú väčší dosah. Už len obmedzenie možnosti pridávať si priateľov. Ak dosiahnete počet 5000, jednoducho je ďalšie pridávanie priateľov zakázané.

Čierna listina

Skúsenosti z ostatného obdobia ukazujú, že užívatelia s väčšou možnosťou prieniku medzi masu (napríklad ich statusy sú mnohými ľuďmi zdieľané), sa dostávajú do výraznej pozornosti pracovníkov Facebooku. Ak Zuckerberg a spol. nemajú skryté úmysly, nemajú prečo vytvárať a viesť zoznam nepohodlných. Skúsenosti ukazujú, že niekto si môže dovoliť viac, niekto je perzekuovaný za všetko. Lebo jeho meno je silné. Alebo jeho aktivita má veľký dosah. Poetka Nicole Blankenship, ktorá sa dlhodobo venuje aj problematike zdravia a propaguje alternatívnu medicínu, bola neraz zablokovaná len za zvýšenú aktivitu. „Jednoducho som zdieľala svoje básne. Komu môžu prekážať neškodné slová?“ pýta sa česká umelkyňa. Odpoveďou môže byť práve aj množstvo zdieľaní, ktoré uskutoční. Akoby Veľký brat spozornel, keď sa niekto evidentne snaží obsah poskytnúť čo najväčšiemu počtu užívateľov. Podľa našich informácií môže časť cenzorského oka pre náš regióne stáť vo varšavskej pobočke Facebooku. A podľa dostupných informácií sa v poľskej metropole naozaj Facebook nachádza. Ako jednotlivých cenzorov vyberajú, nie je jasné, ak sa chcete zamestnať u Zuckerberga, nemáte to vôbec ľahké. Jednoducho nemáte kam napísať. Je všeobecne známe, že Facebook na seba nemá žiadne kontakty. Ak sa chcete odvolať napríklad proti rozhodnutiu o vašej blokácii, nemáte kam. Rovnako je to aj vo Varšave. Žiadny kontakt okrem dvoch adries nenájdete. Na poľskom internetovom fóre sa roky nachádzala správa od jedného Poliaka, že by rád pracoval pre Facebook ako moderátor (cenzor). Po troch rokoch mu niekto odpísal. Ale bol to len ďalší zvedavý človek, čo netušil, ako sa k nim dá dostať.

 
Článok pokračuje pod reklamou.


Pozitívny despota

V najnovšom filme nemeckej produkcie s názvom 100 vecí sa dvojica kreatívcov, ktorí vynašli novú aplikáciu, rozhodla predať ju Facebooku. Ten ju kúpil preto, že dokázala ovládať ľudí. Ide iba o fikciu z filmu, ale aktuálne dianie nás utvrdzuje, že sociálne siete už nefungujú len ako zábava. Sú nástrojom tvrdého politického boja, v ktorom sa neštítia robiť selekciu ľudí podľa vysloveného názoru. A podľa pravidla, že ak nie si na Facebooku, tak ako keby si neexistoval, rozširujú zákaz zdieľania slobodných názorov. Všetko to robia pod zdanlivou zámienkou šírenia a udržiavania demokracie, humanizmu. Realita aj z ostatných volieb do Európskeho parlamentu ukazuje, že každý, kto mohol prostredníctvom Facebooku zamiešať karty, bol na tejto zdanlivo slobodnej platforme obmedzovaný. Film 100 vecí je akýmsi pokračovaním myšlienok knihy 1984. Ide v idey Veľkého brata ešte ďalej.

Pokémoni a Facebook

O nebezpečenstve sociálnych sietí, ktorá úspešne ovláda ľudí aj vďaka možnému vytváraniu falošných identít, hovorí ďalší film – Odpojiť. Poukazuje na sériu ľudských osudov, ktoré negatívne ovplyvnil práve fenomén sietí. Fenomén, vďaka ktorému aj najopustenejší človek môže mať pocit, že nie je sám, lebo má tisícky priateľov, no len fiktívnych. Vzdialených stovky kilometrov, ktorí však môžu ovládať. Tak, ako aplikácia Nana, s ktorou vo filme 100 vecí sociálna sieť počítala ako s pozitívnym despotom, schopných človeku čokoľvek vnútiť. Na začiatku tretieho tisícročia na trh prišli japonskí pokémoni. Mnohí vtedy bili na poplach, že ide o nebezpečný fenomén schopný ľudí ovládať, prikázať im napríklad samovraždu. Už menej sme však ostražití pred sociálnymi sieťami, ktoré sú ešte oveľa sofistikovanejšie než japonské kreslené postavičky. Všetko, aj cenzúra a ovplyvňovanie verejnej mienky, sa na Facebooku robí pod prizmou humanity a stráženia demokracie. Ako vraždenia a perzekúcie počas francúzskej revolúcie v menej rovnosti, bratstva a slobody. Ako zatváranie pôvodného obyvateľstva USA do rezervácií v mene rozvoja demokracie a ľudskosti. Ako cenzúra slova v mene ľudskosti. A to si ešte mnohí neuvedomujú, že silou sociálnych sietí je práve zhromažďovanie údajov o ich užívateľoch. Dáta sú dnes obrovským tovarom a sociálna sieť to nerobí z filantropie, ale za obrovské peniaze. Čo je však oveľa nebezpečnejšie, ako to, že sociálna sieť vie hodiť presne adresovanú personalizovanú reklamu na nové čipsy, lebo ste sa večer na čete o nich rozprávali? Nebezpečnejšie je práve to, že je to nástroj ovládania spoločnosti. Ak Facebook dostane zadanie obmedziť prístup k politickým myšlienkam, tak to urobí rovnako ľahko, ako keď vám zobrazí reklamu na nové auto. A tak, ako v Pelíškach, keď sa rozprávali, ktoré zápalky z dvojice rovnakých (sovietske vs. americké) by si vybrali, tak rovnako iracionálne vám budú argumentovať koho voliť. Ideologicky, bez argumentu, len na základe ovládania cez farby, už obsahovo prázdne heslá (slušnosť), alebo jednoduchým vzorcom, že urob to, lebo budeš in a trendy. Ak sme sa niekedy báli Pokémonov, prečo sa nebojíme sociálnych sietí?

50. roky á la Facebook

Na sociálnych sieťach sú mnohí ľudia dobrovoľne ovládaní a ani o tom nevedia. A cenzúru na nich už považujú za dobrý nástroj záchrany sveta. Myslia si, že je to len o nadväzovaní nových priateľstiev a zjednodušení komunikácie s inými kútmi sveta. Je to len obal, aby sa ľahšie predalo to uprostred. Schopnosť manipulácie je o to nebezpečnejšia, že je voľným okom veľmi ťažko čitateľná. Možno aj práve preto sa nedá na Facebook nakontaktovať. Každá firma s mailom či telefonickým kontaktom je dohľadateľná, čelí možným otázkam zo strany klientov. Facebook sa otázok bojí? Veľkí hráči strach nepriznajú, radšej ho obalia do humánnych cieľov. No mnohí tí, ktorí sú schopní osloviť väčšie množstvo ľudí a prebiť tak tú správnu a povolenú propagandu, sú na modrej sieti blokovaní. Všetko je hra hesiel, fráz, farieb. Dokonca aj tí, ktorí robia na Facebooku cenzúru sú pravdepodobne presvedčení, že robia len užitočných policajtov a bránia rovnosť, bratstvo, slobodu… cenzúrou a odstavovaním nepohodlných. Ak by v päťdesiatych rokoch existoval Facebook, KSČ by ho určite použila. Nepotrebovala by toľko špicľov, stačili by užitoční nahlasovači na sociálnej sieti. Dokonca by to mnohí robili zadarmo. A marketingovo by tak ich pozícia vyzerala úplne inak. V skutočnosti sme sa dostali opäť do 50. rokov. Ak vyslovíte nevhodný názor, tak nielen, že budete zablokovaní, ale vďaka zákonu o extrémizme, ktorým sa do slovenského právneho systému vkradla prezumcia viny, môžete skončiť v Leopoldove. Ak sa boľševikom vyčítala cenzúra a dopredu rozhodnuté monsterprocesy bez reálnej možnosti obhájiť sa a oslobodiť sa, prečo dnes neprekáža toto isté na Facebooku? Prečo sa užívateľ, ktorého nahlásil cenzor (či už platený zamestnanec, alebo „nevinný“ nahlasovač), nemôže voči svojvoľnému rozhodnutiu cenzora odvolať? Prečo nikto neskúma, či váš status spĺňa predmet, za ktorý ste boli nahlásení a zablokovaní? Facebook neznesie konkurenciu. To, čo svojím premysleným systémom zbierania dát a vtláčaním personalizovanej reklamy cez sliedenie vo vašich súkromných správach robí on, nemôže predsa robiť nikto iný.

Poznámka redakcie: Problematike virtuálnych koncentrákov a fenoménu sociálnych sietí sa podrobne v téme mesiaca venuje septembrové číslo Zem&Vek, ktoré práve včera odišlo do tlače.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Michal Albert

Pridaj komentár

  & Časopis