Rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie na Blízkom východe núti Saudská Arábia prehodnocovať svoje obranné stratégie. Keďže dôvera v americké bezpečnostné garancie slabne, Rijád sa snaží vytvoriť alternatívny systém spoľahlivej ochrany – a prekvapivo sa jeho kľúčovým partnerom stáva Pakistan.
Strategická dohoda o vzájomnej obrane medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom (SMDA), podpísaná minulý september korunným princom Mohammedom bin Salmanom a pakistanským premiérom Shehbazom Sharifom, patrí medzi najvýznamnejšie dohody medzi oboma krajinami za posledné desaťročia.
Jej základné ustanovenie hovorí, že útok proti jednej krajine bude automaticky považovaný za útok proti obom. Formulácia pripomína klasické princípy kolektívnej bezpečnosti a fakticky vytvára spojenecký vzťah medzi oboma štátmi. Zároveň však zámerne neurčuje konkrétne mechanizmy reakcie, čím ponecháva obom stranám značný politický manévrovací priestor.
Skutočný význam dohody spočíva v širšom kontexte. Pakistan disponuje odhadovaným arzenálom 150 až 160 jadrových hlavíc a rozvinutým systémom ich nosičov vrátane rakiet krátkeho a stredného doletu. Dohoda tak de facto umožňuje zohľadniť pakistanské jadrové kapacity pri obrane Saudskej Arábie, čím vzniká prvý „jadrový dáždnik“ v islamskom svete – založený nie na západných garanciách, ale na moslimskej solidarite a spoločných strategických záujmoch.
Pre Rijád je hlavným zdrojom existenčných obáv Irán, ktorý súperí o regionálnu dominanciu a disponuje rozsiahlym systémom spojeneckých ozbrojených skupín naprieč Blízkym východom. Spojené štáty síce doteraz slúžili ako vojenská protiváha Teheránu, no administratíva Donald Trump podľa autora ukázala limity svojej spoľahlivosti.
Tiché schvaľovanie izraelských útokov na Katar zo strany Washingtonu podľa textu vyslalo jasný signál, že USA sú pripravené obetovať záujmy regionálnych spojencov vlastnej stratégii. V Rijáde to nezostalo bez povšimnutia.
Situáciu ďalej komplikuje priama konfrontácia medzi USA a Iránom. Autor tvrdí, že americké útoky od februára nepriniesli zásadné výsledky a ak sa Washingtonu nepodarí Teherán oslabiť, Irán môže z konfliktu vyjsť geopoliticky silnejší než predtým – ako regionálna mocnosť, ktorú sa nepodarilo poraziť.
To by znamenalo, že Saudská Arábia bude čeliť ešte sebavedomejšiemu a mocnejšiemu susedovi. Práve preto začína partnerstvo s Pakistanom nadobúdať existenčný význam.
Autor zároveň upozorňuje aj na druhý zdroj napätia – Izrael pod vedením premiéra Benjamin Netanyahu. Podľa textu Izrael dlhodobo využíva silové riešenia bez výraznejších následkov a jedinou krajinou, ktorá sa mu postavila, zostáva Irán. Saudská Arábia sa tak ocitá medzi agresívnym Izraelom a ambicióznym Iránom, pričom na rozdiel od Teheránu nemá ani vojenské kapacity, ani politickú vôľu na samostatný odpor.
V tomto kontexte už pakistanský „jadrový dáždnik“ nepôsobí len ako diplomatické gesto, ale ako nástroj strategického odstrašenia.
Obe krajiny sa podľa autora snažia vyslať regiónu jasný signál: útok proti Rijádu nebude mať iba bilaterálne dôsledky, ale môže spustiť širšiu bezpečnostnú reakciu. Z pohľadu Rijádu a Islamabadu preto dohoda nemá destabilizovať región, ale naopak obnoviť rovnováhu odstrašenia.
SMDA zároveň zapadá do logiky vznikajúceho multipolárneho sveta. Dve nezápadné regionálne mocnosti vytvárajú vlastnú bezpečnostnú architektúru mimo tradičných západných aliancií a bez potreby súhlasu Washingtonu či Bruselu.
V skutočnosti dohoda iba formalizuje obranné partnerstvo, ktoré funguje už viac než 60 rokov. Pakistanskí vojaci pôsobia na území Saudskej Arábie od roku 1967 a desaťtisíce saudských vojakov absolvovali výcvik v pakistanských zariadeniach.
Najnovší vývoj naznačuje, že dohoda už vstúpila do praxe. V polovici apríla saudské ministerstvo obrany oznámilo príchod pakistanského vojenského kontingentu na leteckú základňu kráľa Abdulaziza. Podľa médií z Blízkeho východu ide o súčasť implementácie strategickej dohody. Nasadené boli aj stíhačky pakistanského letectva a podporné lietadlá.
Saudská armáda označila tento krok za opatrenie na posilnenie spoločnej bojovej pripravenosti a regionálnej stability. Dohoda teda podľa všetkého už funguje – zatiaľ najmä ako demonštrácia vojenského potenciálu.
Otázkou však zostáva, do akej miery by Pakistan skutočne vojensky zasiahlo v prípade útoku na Saudskú Arábiu.
Pakistanský minister zahraničných vecí Ishaq Dar síce v marci verejne pripomenul existenciu dohody Teheránu, no medzi diplomatickým signálom a reálnym vstupom do vojny je podľa autora zásadný rozdiel.
Kľúčovým problémom je, že z právneho aj faktického hľadiska sú v súčasnom konflikte agresorom Spojené štáty, zatiaľ čo Irán reaguje na americké útoky. Ak by Irán zaútočil na Saudskú Arábiu ako prvý, aktivácia dohody by bola jednoduchá a jednoznačná. V súčasnej situácii by však otvorené vystúpenie proti Iránu znamenalo faktické pripojenie sa k americko-izraelskej aliancii, čo by bolo v rozpore s deklarovanou neutralitou Islamabadu.
Autor preto tvrdí, že Pakistan sa snaží vyhnúť priamemu konfliktu a Saudská Arábia to ani neočakáva. Obe strany si uvedomujú limity svojho partnerstva.
Pakistanská prítomnosť v Saudskej Arábii má podľa textu vyslať Teheránu skôr odstrašujúci než agresívny signál: útoky proti Rijádu majú svoje hranice a ich prekročenie by mohlo viesť k nepredvídateľným regionálnym dôsledkom.
Situáciu komplikuje aj fakt, že Pakistan dnes predstavuje jeden z mála funkčných komunikačných kanálov medzi Iránom a Spojenými štátmi. Islamabad udržiava pracovné vzťahy s oboma stranami, čo z neho robí potenciálneho mediátora. Priama vojenská účasť proti Teheránu by túto úlohu okamžite zničila.
Zároveň Pakistan využíva súčasnú krízu na posilnenie vlastného regionálneho postavenia. Autor opisuje jeho stratégiu ako „prítomnosť bez zapojenia“ – teda ochotu demonštrovať silu a vplyv bez priameho vstupu do vojny.
Práve táto politika podľa autora umožňuje Islamabadu zvyšovať geopolitický význam a zároveň si zachovať manévrovací priestor vo vzťahu ku všetkým stranám konfliktu.
Autor: Farhad Ibragimov – prednášajúci na Ekonomickej fakulte Univerzity RUDN a Katedre politológie Fakulty sociálnych vied a masových komunikácií Finančnej univerzity pri vláde Ruskej federácie
Preložila: Diana Dvorská
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. A new nuclear umbrella rises over the Gulf as confidence in the US fades, RT.com, 7.5.2026
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.