Druhá svetová vojna vraj neskončila. Aspoň podľa Banderovcov, ktorí postupne úplne ovládli Ukrajinu. Jediný cieľ: Nadviazať na Hitlera. Vymazať Rusko. CIA pripravila a Putin do toho hodil vidly.
Propaganda NATO sa snaží bgatelizovať prítomnosť neonacistov na Ukrajine tým, že ju porovnáva s údajne podobnými skupinami na Západe. Pravda je úplne iná. Banderisti za posledných 30 rokov postupne ovládli krajinu, prepisovali históriu, cvičili mládež, a nakoniec zmenili aj všetky symboly štátu. Indoktrinovali najmenej tretinu populácie a predstavujú viac ako tretinu ozbrojených síl. Ich hlavným cieľom je zničiť Rusko, o čo sa snažia s pomocou sionistov.
Pri práci pre CIA v roku 1950 vojnový zločinec Stepan Bandera napísal: „Všeobecná línia našej oslobodzovacej politiky je založená na skutočnosti, že boj za nezávislý ukrajinský štát je bojom proti Rusku. Nielen proti boľševizmu, ale aj proti ruskému imperializmu, ktorý bol typický pre všetok ruský ľud. Ruský ľud tento imperializmus podporuje a urobí všetko pre to, aby Ukrajina zostala zotročená. To sa prejavuje v politickom myslení a cítení všetkých ruských kruhov, komunistických i antiboľševických.“
Britská tajná služba MI6 a americká CIA vytvorili počas studenej vojny s ukrajinskými banderistami spojenectvo. Namiesto toho, aby boli súdení v Norimbergu, kam jednoznačne patrili, stali sa pre nich tieňovými vojakmi, ktorí svoju protiruskú posadnutosť teraz mohli prevádzkovať vo ich službách.
Ak chceme pochopiť podstatu toho, čo sa práve odohráva, musíme vedieť, čo sa západnej verejnosti dôsledne tají: Totiž ako sa títo fanatici zmocnili Ukrajiny, potom ju ovládli a akokoľvek to mnohým môže znieť fantasticky, de facto ako jediní z porazených pokračovali v druhej svetovej vojne proti Rusku. V roku 2000 sa títo zbesilci zmenili z pomocných síl na americké šokové jednotky a so sionistami uzavreli pakt proti Rusku. Práve tento pakt viedol k súčasnej vojne.
Banderisti zvnútra i zvonku
Keď Sovietsky zväz na začiatku deväťdesiatych rokov zakolísal, banderitskí vodcovia vystúpili z tieňa do hlavného prúdu. Niektorí z nich prežili druhú svetovú vojnu a obdobie nepokojov, ktoré nasledovali (1945-50). V roku 1954 im udelil milosť Nikita Chruščov (sovietsky vodca ukrajinského pôvodu, ktorý tiež pripojil ruský Krym k Ukrajine) a integroval ich do systému. Vstúpili do komunistickej správy, udržali si však väzby medzi sebou navzájom as vonkajšími banderistami z Antibolševického bloku národov (ABN) a Svetovej antikomunistickej ligy (WACL).
Zatiaľ čo Gorbačovom oslabený ZSSR kolísal, hŕstka študentov, z ktorých niektorí boli banderisti, zorganizovala v októbri 1990 na námestí Majdan (vtedy ešte „Námestie októbrovej revolúcie“) hnutie proti akejkoľvek forme spojenia s Ruskom. Tomu sa začalo hovoriť „žulová revolúcia“; obdobie veľkého intelektuálneho zmätku. V tom čase mnoho Ukrajincov neuvažovalo o tom, že sa Rusi chcú oslobodiť od sovietskeho režimu tak ako oni. Mnohí prijali tézu, že ZSSR je len formou ruského imperializmu a že Rusi chcú zničiť ich krajinu.
Keď Ukrajina 24. augusta 1991 vyhlásila nezávislosť, banderisti vyšli úplne otvorene z tieňa. Neprezentovali sa ako bývalí spolupracovníci nacistov, ktorí sa dopustili zločinov proti ľudskosti, ale ako „nacionalisti“ a protisovietski militanti. Podarilo sa im prinútiť mladých bráncov, aby podpísali dokument, v ktorom sa zaväzujú v prípade konfliktu k boju proti Rusku. Podarilo sa im tiež v roku 1992 zorganizovať sedemtisícovú demonštráciu v uliciach hlavného mesta na oslavu 70. výročia banderitskej armády – tentoraz už za účasti Banderovcov zvonku, ktorí sa vrátili do zeme.
Slava Stetsko, vdova po expremiérovi nacistami obsadenej Ukrajiny (1941) Jaroslavovi Stetskovi, začína zasadnutie Ukrajinského parlamentu (Najvyššej rady). Slava Stetsko sa vrátila na Ukrajinu v júli 1991 z Mníchova. V nasledujúcom roku vytvorila a stala sa predsedníčkou Kongresu ukrajinských nacionalistov (CUN), politickej strany, ktorá na Ukrajine vznikla na základe Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN), ktorú tiež posledné desaťročie viedla. Svoj prejav zakončuje zvolaním banderovcov: „Sláva Ukrajine!
Reorganizácia banderovcov (1990-98)
Vnútorní banderisti (OUN-B) sa rozdelili na Sociálne nacionalistickú stranu Ukrajiny (SNPU) a potom stranu Sloboda, zatiaľ čo tí ostrieľanejší vytvorili Ukrajinské národné zhromaždenie a Ukrajinské ľudové sebaobranné milície.
Polovojenské jednotky Andrija Biletského („Biely Führer“) sa od Slobody administratívne oddelili, aby vytvorili vlastnú organizáciu. Sloboda sa ale nepremenila. Platforma strany naďalej uvádzala, že chce „fyzicky zlikvidovať“ všetku ruskojazyčnú inteligenciu a bez súdu povraždiť všetky ukrajinofoby. Strana začala zakladať tajné informačné zložky o proruských, prorumunských, promaďarských a protatarských občanoch, pretože toto stádo by sa malo znížiť asi o 5 miliónov jedincov“.
Ukrajinským milíciám ľudovej sebaobrany predsedal banderista Jurij Šuchevyč, syn známeho vojnového zločinca. Jeho skupina sa zapojila pod vedením CIA do vojen proti Rusom, často na strane islamistov. Nie je isté, či bojovali s Gruzíncami v Abcházsku (1998), ale určite s Rumunmi v Podnestersku (1992), s arabskou légiou Usámu bin Ládina v Juhoslávii (1992-95), s Azerami v Náhornom Karabachu (do roku 1994) s islamistami v prvej čečenskej vojne.
Ruská prokuratúra identifikovala niekoľko vedúcich bojovníkov, vrátane Igora Mazura, Valerija Bobroviča, Dmytra Korčyňského, Andrija Ťahniboka (brat Oleha Ťahniboka), Dmytra Jaroša, Vladimira Mamalygy a Olexandra Muzyčka. Vyznačovali sa ako svojimi bojovými schopnosťami, tak mimoriadnou krutosťou. Olexander Muzyčko bol Islamským emirátom Ičkeria (Čečensko) povýšený na „hrdinu národa“ za to, že „lámal ruským dôstojníkom prsty, vypichal im oči, vytrhával im nechty a zuby a potom ich zastrelil. Stal sa šéfom osobnej stráže Emira Džokara Dudaeva.
Niekoľko mesiacov po svojom zvolení, 6. mája 1995, Leonid Kučma, druhý prezident novej Ukrajiny, odcestoval do Mníchova, aby sa stretol so Slavou Stetsko a tímom NBA (nadnárodnej protiboľševickej aliancie založenej v roku 1943 v nacistami obsadenej Ukrajine v Žitomíre). Mohol by tak ťažiť z diskrétnej podpory Spojených štátov na liberalizáciu krajiny.
Atentát na Georgie Gongadzeho (2000)
Leonid Kučma počas svojho prezidentovania sprivatizoval všetko, čo mohol. Bohatstvo sa tak sústredilo do rúk trinástich oligarchov zoskupenýchdo troch klanov (Doneck, Dnepropetrovsk a Kyjev). Čoskoro mali väčšiu moc ako politici. Tento systém, ktorý dodnes pretrváva, fakticky zbavuje Ukrajincov suverenity a ich krajine úplne rozostril hranice.
V roku 2000 zmizol novinár Georgiy Gongadze, ktorý odišiel bojovať do Gruzínska s banderistami, a potom vyšetroval korupciu prezidenta Kučmu a jeho sprievodu. Jeho telo bolo neskôr nájdené roztvorené a postriekané dioxínom, aby bolo ťažké ho identifikovať. Vtedy predsedovi Najvyššej rady unikli nahrávky rozhovoru medzi prezidentom Kučmom, šéfom jeho kabinetu a ministrom vnútra o tom, ako Georgija Gongadzeho umlčať. Koniec Kučmovho prezidentstva bol žalostný.
Koncom roku 2000 usporiadal americký veľvyslanec Lev E. Dobriansky (vodca Banderovcov v USA) vo Washingtone konferenciu o bilaterálnych vzťahoch medzi USA a Ukrajinou. Zaznelo 70 prejavov v 12 pracovných skupinách. Delegáciu Republikánskej strany viedol sionista Paul Wolfowitz, delegáciu Demokratickej strany Zbignew Brzezinki.
Wolfowitz pochválil likvidáciu ukrajinských jadrových zbraní, uzavretie černobyľskej elektrárne a členstvo v Partnerstve pre mier s NATO, načo oznámil uvoľnenie pôžičky MMF vo výške 2,6 milióna dolárov a priznal tlak Washingtonu na EÚ, aby Ukrajinu prijala za člena. Predovšetkým však zdôraznil, že Rusko je stále imperialistickou veľmocou, ako vraj ukázala vojna v Čečensku, na ktorej sa banderisti aktívne zúčastnili. Bolo ich jednoducho nutné proti Rusku podporiť.
Brzezinski zase prirovnal Ukrajinu k Rusku, zistil ju však demokratickejšiu a menej skorumpovanú (!). Obšírne sa prihováral, aby Ukrajina nebola považovaná za štát postsovietsky, ale za európsky, a aby tak ľahšie mohla vstúpiť do uzavretého klubu Európskej únie.
Sumasumárum: Banderitskí spojenci z čias studenej vojny boli teraz uznaní ako jedni z hlavných spojencov USA pri výstavbe „amerického unipolárneho sveta.
Oranžová revolúcia (2004)
Prezidentské nástupníctvo nemalo zmeniť rovnováhu medzi klanmi. Kučma (klan Dnepropetrovsk) nakoniec ustúpil kandidatúre svojho premiéra Viktora Janukovyča (klan Donetsk). Voľby síce vyhral, ale vyvolalo to ostrý protest kyjevského klanu (podporovaným Národnou nadáciou pre demokraciu – NED. Voľby sa preto opakovali – av nich už zvíťazil Viktor Juščenko. Teda to, čo je dnes známe ako „oranžová revolúcia“.
Nový tím sa však rýchlo rozpadol na skupiny za Viktorom Juščenkom na jednej strane a Júliou Tymošenkovou na strane druhej. Banderisti využili vnútorný rozkol v oligarchii na to, aby v oboch táboroch posunuli svojich pešiakov o niečo vyššie.
Slava Stetsko opäť začína zasadnutie Ukrajinského parlamentu v roku 2002: „Sláva Ukrajine! „
Z iniciatívy CIA Banderovci z Ukrajinskej ľudovej sebaobrany spolu s islamistami vytvorili 8. mája 2007 v Termopole protiruský „Antiimperialistický front“ pod spoločným predsedníctvom Dmytra Jaroša a emiera Ičkeria, Dokka Umarova. Zúčastnili sa jej obdobné organizácie z Litvy, Poľska, Ukrajiny a Ruska, vrátane islamistických separatistov z Krymu, Adygeja, Dagestanu, Ingušska, Kabardino-Balkarska, Karačajeva-Čerkeska, Osetska a Čečenska. Dokka Umarov, ktorý tam kvôli medzinárodným sankciám zatiaľ nemohol prísť, nechal svoj prejav aspoň prečítať. Inak povedané: Nacistické Ministerstvo východu Alfreda Rosenberga a ABN Stepana Banderu boli pod záštitou ukrajinského štátu oživené v inom nátere.
Židovská karta
Rozdelenie kyjevského klanu umožnilo zvolenie Viktora Janukovyča v roku 2010. Klanový systém nahradil svojou rodinou, ktorú umiestnil na najvyššie miesta štátu. Pochopil, že je dôležitejšie udržiavať dobré vzťahy s príbuzným ako zastupovať konkrétneho oligarchu. Tento „nový“ prezident Janukovyč prostredníctvom svojej politickej strany Strana regiónov postupne ovládol všetok politický a ekonomický život. Zo systému tak vypadlo päť oligarchov, ktorí by sa inak spojili so Straussianmi a Banderistami, aby znovu získali moc.
Počas „revolúcie dôstojnosti“ (2014) je davu na námestí Majdan v Kyjeve predstavený tajomný vodca Pravého sektora, Dmytro Jaroš. Ako vidíme, Ukrajinci ho milo vítajú a preberajú jeho heslá. Sekvencia končí zhromaždeným pokrikom banderovcov: „Sláva Ukrajine!
Propaganda však išla naplno, takže Ukrajinci si väčšinovo na prítomnosť Banderovcov – teraz financovaných židovským oligarchom Ihorom Kolomojským (majiteľom významnej časti privátnych médií vrátane televízie), postupne zvykli. V roku 2011 presadili zákon zakazujúci oslavy konca druhej svetovej vojny – pretože ho vyhrali Sovieti a prehrali Banderovci. Prezident Juščenko tento zákon ale odmietol podpísať. Rozzúrení banderisti potom zaútočili na sprievod veteránov Červenej armády – a nič sa im nestalo. O dva roky neskôr mestá Ľvov a Ivano-Frankivsk zrušili ceremónie Dňa víťazstva a zakázali všetky oslavy. Prezident Juščenko rezignovane – krátko pred koncom svojho funkčného obdobia – udelil vojnovému zločincovi Stepanovi Banderovi titul „Hrdina národa“. Keď komunistickú stranu udivilo, že Žid financuje neonacistov, Židovský výbor Ukrajiny dotknuto odpovedal, že tým komunisti šíria novú verziu antisemitského naratívu, že to boli Židia, ktorí priviedli boľševikov k moci a že to boli Židia, ktorí rozpútali druhú svetovú vojnu. A bolo ticho.
Zatiaľ čo „revolúcia dôstojnosti“ ešte neskončila, Banderovci organizovali pochodňový pochod v Kyjeve na počesť zločinca Stepana Banderu . Už to nie je malá skupina.
Ďalej už ako po masle…
Ďalší prevrat – takzvanú Revolúciu dôstojnosti – v roku 2014 už zorganizovala sionistka Victoria Nulandová (námestkyňa Obamovho ministra zahraničia) s pomocou bojom zocelených banderistov. Tentokrát sa prezidentom stal oligarcha Petro Porošenko a oficiálne miesta boli už úplne otvorene obsadené Banderovcami.
Prezident Porošenko zmenil 24. októbra 2016 znak tajnej služby. Teraz je to sova držiaca meč namierený proti Rusku s mottom „Múdry bude vládnuť hviezdam“.
Tretina ministrov bola zo Slobody alebo z Ukrajinských milícií ľudovej sebaobrany. Andrij Parubij sa stal tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany a Dmytro Jaroš jeho zástupcom. Nový režim okamžite zakázal ruský jazyk, hoci ním hovorila asi polovica Ukrajincov.
Krym tento brutálny akt odmietol, hlasoval za nezávislosť a pripojil sa k Ruskej federácii, zatiaľ čo oblasti Donbasu (Doneck a Luhansk) sa vyhlásili za autonómne.
V marci 2014 sa Ukrajinské národné zhromaždenie a milície Ukrajinskej ľudovej sebaobrany premenovali na Pravý sektor pod vedením Dmytra Jaroša a Andrija Biletského.
Dmytro Jaroš
Druhá svetová vojna vraj neskončila
V apríli 2015 Najvyššia rada vyhlásila členov Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) za „bojovníkov za nezávislosť“. Zákon bol schválený v decembri 2018 prezidentom Porošenkom. Bývalí Waffen SS dostali spätne nárok na odchod do dôchodku a dostali ďalšie najrôznejšie výhody.
Školské osnovy boli zmenené tak, aby sa deti učili novú históriu (keby o nej západná verejnosť vedela, bola by šokovaná): Druhá svetová vojna vraj neskončila, ale čoskoro sa skončí – a to porážkou Ruska a triumfom Ukrajiny.
Banderisti všade postupovali na spôsob nacistických útočných oddielov (SA) v 30. rokoch 20. storočia: Úplne otvorene tlačili na súdy, sudcom sa vyhrážali, administratívu podrobili skutočnému teroru, aby prinútili starostu a guvernérov konať podľa ich požiadaviek. Ich najznámejším „vymáhaním práva“ bolo beztrestné upálenie desiatok ľudí vrátane žien a deti v Dome odborov v Odese.
Nikoho príliš neznepokojovalo, keď Irina Farionová, poslankyňa za Slobodu v rokoch 2012 až 2014, vyhlásila :
„Máme len jeden cieľ: zničiť Moskvu. Pre toto žijeme, pre toto sme prišli na svet: zničiť Moskvu. Zničiť nielen Moskvany v našej krajine, ale aj tú čiernu dieru pre európsku bezpečnosť, ktorá musí byť vymazaná z mapy sveta,“
Zatiaľ posledný krok banderovcov: Volodymyr Zelenskyj
Židovský oligarcha a sponzor banderovcov Ihor Kolomojskij priviedol do politiky komického herca Volodymyra Zelenského. Odvysielal mu televízny seriál Sluha ľudu, potom pre neho zorganizoval politickú stranu a nakoniec ho priviedol k prezidentským voľbám.
Alexej Arystowitsch, poradca prezidenta Zelenského pre strategickú komunikáciu, sa na hodine politickej komunikácie pýta : „Ako môžeme podvádzať? Kto môže definovať princípy?“, potom si všimol, že odpovede neprichádzajú, a hovorí: „Musíte povedať pravý opak. Ak ste silní, ukážte, že ste slabí. Ak ste blízko, ukážte, že ste ďaleko. Ak ste ďaleko, ukážte, že ste blízko. Musíte urobiť opak skutočnej situácie. Všimnite si, že toto nie je triviálna záležitosť. Ako presne podvádzate? Akým smerom sa rozhodnúť podvádzať, aby ste podvádzali správne a úspešne. Vedecky povedané klamať.“
Zelenského (Kolomojského) program sa skladá zo šiestich bodov:
Decentralizovať moc v súlade s európskymi štandardmi
Transformovať verejnú správu na prefektúry európskeho typu
Zvýšiť životnú úroveň Ukrajincov nad európsky priemer
Prijať zákony potrebné na vykonávanie dohody o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ
Rozvíjať spoluprácu s EÚ a NATO
Reformovať ozbrojené sily v súlade so štandardmi NATO.
Ukrajinci, ktorí ocenili krížovú výpravu tohto mladého umelca, ktorý sa samozrejme (ako všetci pred ním) predovšetkým vymedzoval proti korupcii. Zvedení jeho európskym snom o rýchlej zmene tragickej životnej úrovne Ukrajincov mávli rukou nad jeho obdivom k NATO, a 21. apríla 2019 ho zvolili za prezidenta 73 % hlasov.
V marci 2021 mesto Ternopol a potom Ľvovská oblasť premenovali svoje štadióny na počesť generála Romana Shukheviča (otca zakladateľa Ukrajinskej ľudovej sebaobrany) a Stepana Banderu.
1. júla 2021 prezident Zelenskij vyhlásil zákon o pôvodných obyvateľoch Ukrajiny. Občania ruského pôvodu sa už preto nemôžu na súde dovolávať štandardných ľudských práv.
2. novembra 2021 sa Dmitrij Jaroš stal poradcom vrchného veliteľa ukrajinských armád generála Valerija Zalužného. Všetky banderovské polovojenské organizácie – 102 000 mužov – boli začlenené do ozbrojených síl Ukrajiny. Potom vypracovali plán útoku na Krym a Donbas. USA, respektíve „ich“ NATO, ktoré už na mieste malo poradcov a vojenských inštruktorov, im k tomu poslalo zbrane.
24. februára 2022 ruský prezident Vladimír Putin spustil „Špeciálnu vojenskú operáciu“, aby „denacifikoval Ukrajinu“.
Ako to dopadne? Skončí – údajne neskončená – Druhá svetová vojna plynulým prechodom do Tretej, jadrovej?
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj: https://www.voltairenet.org; 26.04.2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.