O stred a východ Európy prebieha tiché súperenie — 1. časť: Iniciatíva troch morí

Tagged With: , , , , , , Add Comment

Národy a štáty strednej Európy, ktoré nikdy nikoho v Afrike alebo v Ázii nekolonizovali, bývajú ako tzv. skupina nových členských krajín Európskej únie často poučované, karhané a vyzývané, aby sa otvárali masívnemu sťahovaniu z Juhu. Viacerí politickí predstavitelia západoeurópskych členských štátov a bruselskej centrály EÚ s nimi zaobchádzajú ako so zlými žiakmi, čo si nedokážu patrične osvojiť učebnú látku súčasného pokrokárstva.

Opäť klasika. Vyhrážky a hrozby

Azda najostrejšie zapára do Stredoeurópanov za odmietanie masového prisťahovalectva francúzsky prezident Emmanuel Macron. Za raketový vzostup svoje politickej dráhy a vstup do Elyzejského paláca vďačí najmodernejším technikám politickému marketingu, odvodeným z psychológie ovplyvňovania spotrebiteľov na maloobchodnom trhu. Na ňom sa točia krátke cykly módnych trendov a samotný Macron je tiež marketingovým produktom na krátkodobé použitie. Keď bol novým politickým produktom, dosahovali v júni 2017 jeho preferencie 64 percent. Už dlhší čas ale jeho hviezda letí na zostupnej dráhe a preferencie sa mu prepadávajú. „Macronova popularita znovu klesla„, znel titulok správy TASR z 23. septembra s tým, že „kým v auguste bolo s Macronovým pôsobením vo funkcii spokojných 34 percent opýtaných, v septembri ich bolo o päť percent menej – iba 29 percent.“ Prezidentský mandát mu však vyprší až v apríli 2022. Činorodý Emmanuel prejavuje niektoré symptómy napoleónskeho syndrómu. Srší velikášskou energiou a potrebuje si ju vybíjať.

„Nedostatočne uvedomelé“ vládnuce politické garnitúry z nových členských štátov EÚ bývajú častým predmetom jeho nezvanej pozornosti. Po roku márneho dohovárania, aby otvárali brány afroázijskej masmigrácii, prechádza temperamentný štyridsiatnik na rovinu hrozieb a vyhrážok. „Problémové krajiny v otázke migrácie by mali odísť zo Schengenu„, citovali ho 23. septembra tlačové agentúry, pričom sa zmienili aj o jeho varovaniu, že by ich odstrihol od štrukturálnych fondov EÚ. Portál britského denníka The Daily Express preložil jeho výrok z tlačovej konferencie po schôdzke predstaviteľov EÚ v Salzburgu do angličtiny tvrdšími slovami „Countries that don’t want more Europe will no longer touch structural funds„, čiže „krajiny, ktoré nechcú viac Európy, sa ani nedotknú štrukturálnych fondov.

Dvaja matadori

Za takýchto okolností by sa mohlo zdať, že hodnotovo konzervatívni Stredoeurópania, ktorí nestratili pud národnej sebazáchovy, sú všemocným progresívnym vedením v západoeurópskych metropolách EÚ odsúdení na živorenie v chudobe a hanbe na periférii záujmu pokrokového sveta. Poľsku a Maďarsku hrozí spustenie novodobého inkvizičného konania na základe článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktoré by ich mohlo pripraviť o hlasovacie práva.

Podľa dúhovej neomarxistickej optiky by sa mali začať trápiť nad tým, že sa dostávajú do postavenia desperádorov, čiže ostrakizovaných vydedencov civilizovaného sveta. Presnejšie, sú vyháňaní zo západoeurópskeho multikultúrneho raja, čo obetúva tradičné spoločenské hodnoty a výdobytky európskej kresťanskej civilizácie dogme kultúrneho ultraliberalizmu.

Najostrejšie pranierované stredoeurópske duo Poľsko a Maďarsko si pred zlovôľou Paríža, Berlína a Bruselu kryje chrbát kultivovaním väzieb s mocnými odporcami dogmatického slniečkárstva. Maďarský premiér Viktor Orbán si minulý týždeň vycestoval za ruským prezidentom Vladimirom Putinom a poľský prezident Andrzej Duda za svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Šéfovia oboch superveľmocí stoja v mnohom na protichodných pozíciach, ale v averzii voči šíreniu ultraliberálnej dekadencie sú zajedno. Ich osobný spätný vplyv na Starý svetadiel je obmedzený, ale nie nulový. Rusofóbnosť vládnucich štruktúr v EÚ minimalizuje po obnovení studenej vojny dosah Kremľa na politické špičky únie.

Oprášený projekt

Odstavovať Washington však nemôžu, dokým ostávajú jeho vojensko-politickými satelitmi. Spojené štáty bojujú s časom v geopolitickom dueli s Čínou o vplyv v Európe a jedným z ich strategických postupov voči lokajom z Európskej únie je využívanie hodnotových rozdielností medzi jej západným a východným krídlom. Tu vstupuje do hry Iniciatíva troch morí, známa aj ako Projekt Trojmorie. Nadväzuje čiastočne na poľský projekt Medzimoria, ktorý pred sto rokmi na sklonku 1. svetovej vojny presadzovalo Poľsko. Snívalo po zostavení federácie stredoeurópskych a východoeurópskych štátov, medzi ktorými by bolo najväčšie a najvplyvnejšie a mohlo tak teoreticky vybudovať vlastný mocenský blok medzi Nemeckom a Ruskom. Stručná charakteristika vízie federácie Medzimoria (známeho aj pod latinským názvom Intermarium) znie podľa Wikipédie takto: „Medzi jej členov mali patriť vedľa vedúceho Poľska tiež pobaltské štáty (Litva, Lotyšsko a Estónsko),Bielorusko, Česko-Slovensko, Fínsko, Juhoslávia, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina. Medzimorie malo za svoj cieľ napodobniť Poľsko-litovskú úniu, rozprestierajúcu sa od konca 16. storočia do konca 18. storočia medzi Baltským a Čiernym morom, ktorá vznikla zjednotením Litovského veľkokniežatstva a Poľského kráľovstva v roku 1569.

Koncept hypotetického zlepenca štátov v priestore medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom priťahoval angloamerických geostratégov z jednoduchého dôvodu. Vznikla by hospodársky ovládateľná a politicky manipulovateľná bariéru medzi Ruskom a Nemeckom. Rusofóbne a germanofóbne Poľsko, obzvlášť počas diktatúry maršala Pilsudského (1926-1935), bolo ideálnym kandidátom na potenciálnu rolu veliteľa takejto hradby.

Keď sa Rusko po páde Železnej opony a zániku Sovietskeho zväzu nerozložilo na bezvýznamné štátne útvary, ale naopak začalo pod vedením prezidenta Putina upevňovať svoju zvrchovanosť, museli Washington s Londýnom siahnuť k protiopatreniam. Moskva sa začala nebezpečne zbližovať s Berlínom. Vtedajšieho kancelára Gerharda Schrödera síce vystriedala jednoznačnejšie proamerická Angela Merkelová, no ani ona nezatrhla domácim priemyslovým kruhom investičnú expanziu v Rusku. Zlomil ich až nátlak angloamerických spojencov po prevrate v Kyjeve, pripojení Krymu k Rusku a vypuknutí vojny na Donbase.

Finančno-priemyselná metropola Frankfurt však natoľko reptala, že tandem Washington-Londýn oživil projekt postavenia bariéry rusko-nemeckému zbližovaniu v podobe zaktualizovaného Trojmoria. Upravil mu aj názov na Three Seas Initiative (Iniciatíva troch morí) a zaviedol skratku 3SI. Podľa vlastnej definície je pružnou platformou činnou na úrovni prezidentov zúčastnených krajín. Predstavuje podskupinu EÚ a tvoria ju Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko. Vznikla pred troma rokmi a predvlani zorganizovala prvý summit. Prijali na ňom deklaráciu o hospodárskej spolupráci v oblastiach energetiky, dopravy a infraštruktúr. Brusel s Berlínom to zobrali na vedomie a navonok nehovorili o 3SI ako o trójskom koňovi USA v EÚ. Takéto obavy prišli na pretras vlani, keď sa na júlový summit vo Varšave dostavil americký prezident Donald Trump.

Predniesol tam brizantný prejav, v ktorom podľa kritickej odozvy think tanku Council on Foreign Relations predstavil svoj „nacionalistický internacionalizmus“ („nationalist internationalism„). Inými slovami, verejne podporil poľský národný konzervativizmus, ktorým sa vláda vo Varšave vymedzuje voči euroúnijnej doktríne kultúrneho ultraliberalizmu. Z Varšavy odletel na summit skupiny G20 do neďalekého Hamburgu, na ktorom netajil averziu voči nadnárodným inštitucionálnym formáciám a plutokracii.

Čistenie priestoru…

Globalistická vrchnostenská smotánka v Bruseli a v Berlíne vyrazila do protiútoku, aby zamedzila štiepeniu východného krídla EÚ pod taktovkou USA. Na tohtoročný summit 3SI vyslala bruselská Európska komisia v polovici septembra do Bukurešti svojho šéfa osobne. Jean-Claude Juncker tam vystupoval ako hosť, ktorý prízvukoval, že programové tézy de facto proamerickej Iniciatívy zapadajú do integračných predsavzatí EÚ. Brusel pritlačil na rumunských organizátorov summitu, aby faktické utužovanie spojenectva 3SI s USA vsadili do deklaratívneho rámca prehlbovania transatlantického spojenectva. Tak sa aj stalo. Berlín vyslal na summit šéfa nemeckej diplomacie. Heiko Maas navrhol v postavení čestného hosťa, aby Iniciatíva prijala Nemecko za plnohodnotného účastníka. Nemeckého ministra čakala v Bukurešti neľahká úloha brániť výstavbu plynovodu Nord Stream 2, ktorý má prepravovať do Spolkovej republiky ruský plyn. Prudko ho napádalo Poľsko, USA a väčšina členov 3SI.

Povahovo nevýrazný Heiko Maas musel v Bukurešti čeliť široko medializovaným tvrdeniam asertívneho amerického ministra energetiky a dlhoročného bývalého guvernéra štátu Texas. Rick Perry horlil na summite za diverzifikovanie dodávateľov energonosičov pre Európsku úniu, aby vraj neupadla do závislosti na ruských zdrojoch. Fikcia ruskej hrozby pre energetickú bezpečnosť členov EÚ sa tiahla dvojdňovým bukureštským podujatím ako červená niť. Prenikla aj do záverečnej deklarácie. Tá kodifikovala nielen „hospodársku prítomnosť Spojených štátov v regióne 3SI„, ale ju označila za prínosnú „pre posilnenie transatlantických väzieb„. Strategické mocenské záujmy USA sa tak ukotvili do metodiky ďalšieho koncipovania rozvoja strednej a východnej Európy a do prehlbovania integrácie EÚ. Formovanie unitárneho európskeho štátu bude môcť zrejme ľahšie prebiehať pod dohľadom Washingtonu a amerických globalistov. Tým sa dostalo v deklarácii uznania vo formulácii o „critical role of the private sector and financial institutions in ensuring the success of the goals of the 3SI„, t.j. o „kľúčovej úlohe súkromného sektora a finančných inštitúcií pri zabezpečení zdarného plnenia cieľov 3SI.

…pre nadnárodný kapitál

Plánované budovanie energetických a komunikačných infraštruktúr na osi sever-juh v strednej a východnej Európe bude podľa všetkého prebiehať v réžii prevažne amerických kapitálových skupín. Ruský plyn bude pri takom scenári vytláčaný drahším skvapalneným plynom nakupovaným od amerických kartelov. Podľa nemeckých informačných zdrojov bude Spolková republika technicky pripravená na dodávky z USA v priebehu štyroch rokov.

Mediálna propaganda hlavného prúdu neúnavne vychvaľuje vstup amerických energetických kartelov do EÚ ako záruku dostupnosti rôznorodých zdrojov a zabezpečenie konkurencie na trhu. Aj poľský prezident A. Duda spieval v Bukurešti na túto nôtu. Po prvom dni summitu odletel do Washingtonu, aby v Bielom dome spolu so svojím hostiteľom Donaldom Trumpom pokračoval v rečňovankách o diverzifikácii. Bude vraj „mimoriadne dôležitá pre Poľsko a pre celú oblasť Trojmoria“. Uviedol to poľský server www.polandinenglish.info s nečakane odhaľujúcim poznatkom. Kampaň prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vlani vo Varšave loboval za dodávky skvapalneného zemného plynu z USA, tvorí súčasť jeho novej politiky zameranej na dosiahnutia „energy dominance„, t.j. prevahy v energetike, dominancie v oblasti energií, či na trhu s energiami. Ani to však asi nebude konečným zámerom, pretože ako to už v povahe podnikania korporácií v kartelových zväzkoch býva, vo finále pôjde o vytlačenie alebo marginalizovanie konkurencie a monopolnú hegemóniu.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis