Zlato s protónovým číslom 79 zažilo svoju najväčšiu slávu pred rokom 1971, v ktorom americký prezident R: Nixon oznámil skončenie viazanosti dolára na zlato a následne bol zavedený systém voľných vymeniteľných kurzov. Dovtedajší zlatý štandard amerického dolára znamenal, že americká centrálna banka mohla vytlačiť len toľko papierových dolárov, koľko mala vo svojich sejfoch zlatých odliatkov v prepočte množstva zlata udávaného v trojských unciach na jednotku meny. Koľko zlata v trojských unciach bolo v ostatných svetových menách, podľa toho bol stanovený ich výmenný kurz voči americkému doláru. Zlato v mene sa teda počítalo trojských unciach a síce 31,103 gramov zlata na jednu uncu, zatiaľ čo zlato v kombinácii s inými kovmi pri výrobe šperkov sa udáva v karátoch.
Centrálne banky menia štruktúru devízových rezerv
Zlato napriek tomu, že počas úschovy neprináša žiadny úrok a jeho výnos sa môže dosiahnuť len pri jeho predaji za vyššiu cenu ako bola pri nákupe, začína však na finančných trhoch mať čoraz väčší význam a tak si kladieme aj otázku prečo? Investori v rámci diverzifikácie svojich aktív mali vždy časť majetku uloženého v zlate, ktoré sa pokladalo za alternatívu menu, akýsi aj bezpečný prístav v čase hospodárskej neistoty až recesie. Prečo však v tomto roku začal tak obrovský dopyt po zlate ako trebárs v čínskej centrálnej banke, ktorá zvýšila svoje zlaté rezervy na viac ako 72 milióna trojských uncí? Centrálne banky totiž pokladajú zlato za dlhodobého uchovávateľa hodnôt po ktorom je dopyt predovšetkým vtedy, keď úrokové sadzby klesajú, čo však nie je dnešný dôvod. Ten spočíva dnes v niečom inom a síce v západných sankciách na ruské devízové rezervy, ktoré „vyplašili“ predovšetkým exportérov ropy, ktorí následné prehodnotili svoje devízové rezervy v amerických dolároch. Začali predávať ropu v inej svetovej mene, čo sa môže pokladať za začiatok terajšej dedolarizácie. To je jeden z dôvodov prečo čoraz viac centrálnych bánk začalo meniť svoju štruktúru devízových rezerv v prospech zlata, namiesto amerického dolára.
Spoločná mena BRICS krytá zlatom
O možnom návrate zlata na svoju predchádzajúcu pozíciu „zlatého štandardu“ sa otvorene hovorí v súvislosti so septembrovým zasadnutím spoločenstva BRICS v Rusku, na ktorom sa okrem zavedenia nového platobného systému má riešiť aj problematika zavedenia novej spoločnej meny BRICS, ktorá by mala byť krytá zlatom a založená na technológii blockchain. Nemá nahradiť doterajšie národné rezervné meny štátov spoločenstva BRICS, ale bude ich len dopĺňať. O ambícii novej meny oslabiť a nahradiť postavenie amerického dolára v pozícii svetovej rezervnej meny, sa v poslednom období spomína čoraz častejšie. Aká je realita zlata byť po toľkých rokoch zlatým štandardom, nebudeme vôbec špekulovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.