Menové politiky centrálnych bánk budú tak ako doteraz aj v roku 2024 najviac ovplyvňovať správanie sa účastníkov finančného trhu, ktorých z priamych ako aj z nepriamych nástrojov menovej politiky najviac zaujímajú úrokové sadzby americkej a v našom prípade európskej centrálnej banky. Pre poriadok veci si pripomeňme, že najväčšou centrálnou bankou na svete je podľa bilančnej sumy v objeme 7,6 bilióna dolárov americká centrálna banka, ktorej úroková sadza od júla 2023 je 5,5 percenta, pritom v marci 2022 bola len 0,25 percenta. Z dôvodu jej podielu na svetovom dlhopisovom a akciovom trhu, ktorý v prvom prípad je až 50 a v druhom prípade len 40 percent, ma na ich fungovanie zásadný vplyv. Druhou najväčšou svetovou bankou s bilančnou sumou 7,4 bilióna dolárov je európska centrálna banka, ktorej úroková sadzba je od septembra 2023 až 4,5 percenta, pritom v júli 2022 bola 0,0 percenta. V obidvoch prípadoch sa úroky centrálnych bank zvýšili za 15 mesiacov, čo sa v predchádzajúcich obdobiach nestávalo. Bankové rady týchto svetových bank napriek klesajúcej inflácii nehovoria nič o znižovaní úrokových sadzieb, dokonca odmietajú o nich diskutovať z dôvodu, že ich terajšia jadrová inflácia do ktorej sa nepočítajú ceny energií ani potravín je dvojnásobne vyššia ako ich inflačný dvojpercentný cieľ. Či sa však podarí centrálnym bankám ich úrokovou politikou vo vzťahu k inflácii doviesť globálnu ekonomiku k „hladkému pristániu“, nebudeme špekulovať.
Priemerný rast miezd v súlade s inflačným cieľom
Prečo je jadrová inflácia na druhej strane Atlantiku a na starom kontinente tak vysoká? V USA je z dôvodu neustáleho dopytu po zamestnancoch trh práce viac prehriaty, čo má vplyv na pokles miery nezamestnanosti s následným tlakom aj na rast miezd, ktorých dopyt po tovaroc,h službách zvyšuje aj ich ceny a infláciu. Situáciu navyše komplikujú aj externé faktory akými sú konflikty v Červenom mori, ktorého obchádzanie z dôvodu útokov jemenských povstalcov predražuje prepravné trasy s kontajnermi do európskych ale aj amerických prístavov. Iným problémom je koniec doterajšej úrovne globalizácie, ktorá sa prejavuje v tom, že zahraničné investície sa presúvajú z rôznych dôvodov domov, čím sa zvyšujú aj náklady na výrobu, s priamym dopadom na rast domovskej inflácie. Aký vplyv na infláciu má narastajúci americký deficit štátneho rozpočtu, ktorý je dnes viac ako 33 biliónov dolárov, keďže ročné úroky vo výške 900 miliónov dolárov musí v USA niekto zaplatiť. Aký bude mať vplyv na pokles inflácie aj opätovný rast úspor amerických domácnosti, ktoré v období bankovej krízy peniaze vyberali, si počkajme. Situácia na starom kontinente je iná v tom, že inflácia v USA je predovšetkým spôsobená narastajúcim nájomným ktorého podiel v spotrebnom koši je tretina, zatiaľ čo v spotrebnom koši európskych domácností prevažujú ceny potravín a na prekvapenie viacerých, ceny rekreačných služieb. O tom, že v menovej politike ECB budú pri znižovaní jej úrokových sadzieb mať najväčší vplyv mzdy, sa najvyšší predstavitelia centrálnej banky vyjadrili. Podľa názoru by mzdy nemali rásť vyššie ako 3 percentá, čoby zodpovedalo dvojpercentnému inflačnému cieľu. V opačnom prípade bude vraj problém znižovať úrokové sadzby, čo pre budúci hospodársky rast EÚ môže byť problémom. Inflácii by však pomohli vyššie úroky na vklady, čím by sa znížil dopyt po tovaroch a službách, čo už pochopili aj na druhej strane Atlantiku. Iným problémom eurozóny je aj nižšia fiškálna podpora ktorá je v porovnaní s USA polovičná, čo sa prejavuje aj na nižšej podpore domácej spotreby, ktorá sa najviac podieľa na raste HDP.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.