Obrovské masy lacných peňazí koronavírus nevyliečia

· Čas čítania: 4 min.
foto: archív

 

Spomaľujúcu globálnu ekonomiku nemohlo teraz postihnúť nič horšie ako koronovírusová pandémia, ktorej negatívne ekonomické dôsledky pocítia všetci účastníci trhu. Očakávaná recesia sa bude od finančnej krízy z roku 2008 líšiť v tom, že vtedy sa jednalo o finančnú krízu na trhu s realitami, zatiaľ čo terajšia bude mať negatívny dopad na ekonomiku takmer všetkých sektorov národného hospodárstva. Koronavírus v ekonomike bude znamenať súčasne ponukový a dopytový šok, ktorých dôsledkom bude súčasne pokles domácej spotreby a zahraničného obchodu, ako najdôležitejších zložiek HDP v každom štáte. Pri doterajších hospodárskych krízach sme sa vždy spoliehali na menovú politiku centrálnych bank a preto musí byť pre väčšinu z nás obrovským prekvapením informácia, že priame a nepriame nástroje menovej politiky centrálnych bank nedokážu byť bez fiškálnej stimulácie národných vlád účinnou vakcínou na prekonaní spomínanej epidémie. Obsahom fiškálnej stimulácie sú nielen navyše peniaze do zdravotníctva na kúpu potrebných zdravotníckych pomôcok, ale aj peniaze, ktorými sa budú kompenzovať straty zamestnancov a zamestnávateľov z dôvodu vypuknutia pandémie. O výraznom zvýšení deficitu verejných financií a verejného dlhu k HDP sa nepochybuje, ale za danej situácie národné vlády nesmú meškať s časom, ale ani šetriť peniazmi, keďže v prvom rade ide o prežitie a bezpečnosť občanov. Môžeme sa ako členská krajina EÚ spoliehať aj na jej inštitúcie, že pomôžu? Zatiaľ to nevyzerá, že by sa u nich niečo dialo, čo poniektorí politici komentovali s poznámkou, že keď nič nerobia, aspoň nič nepokazia.

Úroky nebudú liekom proti vírusu

Koronavírusobá pandémia ohrozuje v prvom rade zdravie nás všetkých a v druhom rade svetovú ekonomiku, ktorej súčasťou je finančný trh. Na tento stav reagujú centrálne banky znížením úrokových sadzieb a tlačením obrovského množstva ničím nekrytých peňazí. Na prekvapenie ekonómov znížila americká centrálna banka Fed najprv úroky o 0,5 percenta, aby po pár dňoch ich skresala na historickú nulu. Zároveň v rámci kvantitatívneho uvoľňovania nakúpila dlhopisy v neuveriteľnom objeme 700 miliárd eur, čo len potvrdzuje vážnosť situácie predovšetkým na americkom akciovom trhu. S čím nás však prekvapí ECB, ktorej menovej politike koronavírus nastaví zrkadlo pravdy v tom, že nemá účinné nástroje zasiahnuť proti jej negatívnym dôsledkom. Jej refinančná úroková sadzba je už dávno nula a depozitná je dokonca záporná. Za doterajšiu úrokovú mizériu zodpovedá predchádzajúci prezident Talian Mario Draghi, ktorý z dôvodu obrovskej zadlženosti svojej krajiny „udržoval“ nízke úrokové sadzby eura tak, aby sa znižovali náklady splácania talianskeho dlhu.

Nastupujúca šéfka ECB už pochopila neudržateľnosť úrokovej mizérie a objednala audit funkčnosti menovej politiky. Podľa doterajších diskusií bude ECB prehodnocovať svoj dvojpercentný inflačný cieľ, ktorý sa väčšinou nepodarilo splniť. Navrhuje sa iný spôsob výpočtu inflácie predovšetkým v položke náklady na bývanie, ktorá doteraz vo výpočte inflácie nemala váhu zodpovedajúcu výdavkom domácnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že ECB sa do terajších problémov spojených s odstraňovaním negatívnych dôsledkov pandémie bude zapájať okrem doterajšieho mesačného nákupu dlhopisov v objeme 20 miliárd eur aj ďalšími lacnými pôžičkami bankám najprv v objeme až 120 miliárd eur, najnovšie to má byť až 750 miliárd eur do konca tohto roku. Za peniaze sa budú vykupovať predovšetkým štátne dlhopisy a v menšej miere aj firemné dlhopisy, čím sa na finančnom trhu podporí ich likvidita. ECB bude dlhy vykupovať podľa kapitálového kľúča, Slovensku sa so spomínaného objemu peňazí ujde jedno percento. Či sa okrem dlhopisov rozhodne aj pre vykupovanie akcií, zatiaľ nebudeme špekulovať. Terajšie nulové a záporné úrokové sadzby ECB sa určite nestanú liekom voči negatívnym dôsledkom spomínanej vírusovej epidémie a preto aspoň zaplavovaním obrovskej masy lacných peňazí sa snaží zmierňovať netušené negatívne dôsledky.

Finančná stimulácia utlmuje šoky

Terajšie neštandardné správanie svetových centrálnych bánk pri riešení negatívnych dôsledkov vírusovej epidémie finančné trhy skôr vystrašili ako im pomohli a preto na pomoc musí prísť fiškálna politika národných vlád. Je to z dôvodu, že koronavírus spôsobuje súčasne ponukový a dopytový šok, na ktorý nevedia účinne zareagovať menové nástroje centrálnych bánk. Aké to budú finančné stimuly, závisí nielen od dĺžky a rozsahu epidémie, ale aj od doterajšieho stavu vo verejných financiách, pod čím sa rozumie ich deficit vo vzťahu k HDP. Keďže sa dôraz v prvom rade kladie na zdravie občanov, vlády prijímajú nevídané finančné opatrenia na podporu ekonomiky, nech to stojí čokoľvek. Americký program záchrany počíta s objemom biliónov dolárov, čo je najviac v doterajšej histórii a bude sa týkať daňových úľav zamestnancov a zamestnávateľov bez rozdielu ich veľkosti, vrátane platenia ich odvodov a bezúročných pôžičiek. S neobmedzenou finančnou pomocou sa počíta v najväčšej ekonomike v EÚ z jej obrovským finančným prebytkom v objeme viac ako 500 miliárd eur. Najhoršie budú na tom najviac zadlžené krajiny ako Taliansko, ktoré je navyše postihnuté aj najväčšou úmrtnosťou vírusovej epidémie na svete.

O tom, že všetky spomínané opatrenia zvýšia deficity a dôjde k výraznému poklesu svetovej ekonomiky o doteraz nevyčísliteľné percento, sa nepochybuje.

Autor je ekonóm

 

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár