Od Kováča po Kisku

Tagged With: , , , , Add Comment

Tvorcovia ústavy v roku 1992 predpokladali, že prezidentom sa stane všeobecne uznávaná a vážená osoba, ktorá bude ľudí skôr spájať než rozdeľovať. Preto určili podmienku, že na jeho zvolenie treba dosiahnuť ústavnú väčšinu. Prax jasne ukázala, že slovenská politika je taká rozhádaná a polarizovaná, že toto ustanovenie v krátkom čase znemožní voľbu prezidenta. Aj preto sa voľba podľa tohto modelu uskutočnila iba raz, aj to až na druhý pokus.

Prezidentov syn Michal Kováč mladší sa zaplietol do kauzy Technopol; išlo o podvod v hodnote približne štyridsať miliónov slovenských korún. Na Kováča mladšieho vydali medzinárodný zatykač, ale slovenský vyšetrovateľ „omylom“ skartoval celý spis. V septembri 1996 došlo k zavlečeniu (nie únosu) prezidentovho syna do Rakúska, vďaka čomu strávil Michal Kováč mladší takmer pol roka vo vyšetrovacej, respektíve vydávacej väzbe. Nakoniec prezident Kováč udelil svojmu synovi milosť, oficiálne preto, aby sa pred mníchovským súdom mohol obhájiť, no jeho obhajoba dopadla neslávne. Napriek nasadeniu najlepších právnikov ho neoslobodili, i keď jeho trestom bolo nakoniec len prepadnutie kaucie.

Rudolf Schuster sa pokúšal byť prezidentom, ktorý stojí nad stranami. Spočiatku síce bolo jasné, že vzišiel z vládnej koalície, ale nedá sa povedať, že by bol poslušným nástrojom Dzurindu a spol. Postupom času vzťahy medzi prezidentom a premiérom ochladli a večné lavírovanie medzi opozíciou a koalíciou sa prejavilo v strate dôveryhodnosti prezidenta Schustera.

Mandát prezidenta Gašparoviča bol v celku úspešný a bez väčších turbulencií. Zásadnú rolu hral pri vládnej kríze v roku 2011, keď po novele ústavy získal nové kompetencie a kontroloval vládnutie Radičovej vlády v demisii. Jeho mandát je spojený aj s rozhodnutím nevymenovať v parlamente zvoleného generálneho prokurátora Ladislava Čentéša. Ústavný súd SR v tejto kauze rozhodol, že prezident nemôže konať svojvoľne, ale za istých okolností môže takéto menovanie odmietnuť. Prezidentská kancelária vyhotovila desaťstranové zdôvodnenie tohto nevymenovania, o relevantnosti jeho dôvodov však dosiaľ nebolo rozhodnuté. Bohužiaľ, presne tento precedens zneužil Gašparovičov nástupca Andrej Kiska, keď takmer dva roky odmietal vymenovať sudcov Ústavného súdu SR s tým, že požíval analógiu s Gašparovičovou kauzou.

Zásadný zlom vo vnímaní Kisku spoločnosťou nastal až na jar roku 2018 po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, keď sa stal poslušnou figúrkou v rukách tých najskompromitovanejších opozičných síl. Mal leví podiel na vyvolaní ústavnej krízy, konal protiústavne a snažil sa zásadným spôsobom zmeniť pomer mocenských síl ignorujúc výsledky volieb. Následkom takýchto činov sa stal osobou extrémne polarizujúcou slovenskú spoločnosť. Keď sa k tomu vzápätí pridali pozemkové kauzy a prehral veľmi sledovaný súd o pozemky vo Veľkom Slavkove, uvedomil si, že jeho ďalšie prezidentské perspektívy sú veľmi pochybné.

Autor: Roman Michelko

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis