Odklad splátok vás nespasí

· Čas čítania: 3 min.
Ilustračné foto: Shutterstock

Slováci začali vo veľkom využívať možnosť odloženia splátok počas krízy. „Za prvý týždeň banky zaznamenali viac ako 40-tisíc žiadostí o odklad splátok úveru,“ uviedla pre denník Pravda hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie Diana Priechodská Brodnianska.

„Počet žiadostí klientov o odklad splátok sa zvyšuje, kým pred začatím účinnosti týchto pravidiel sme mohli hovoriť rádovo o niekoľkých desiatkach žiadostí denne, aktuálne je to skôr v stovkách, pričom zatiaľ o niečo častejšie žiadajú o odklad pri spotrebných úveroch,“ doplnila ju hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Žiaľ, Matovičova vláda namiesto toho, aby ťarchu ekonomickej krízy rozložila aspoň ako – tak rovnomerne, prijala opatrenie, pri ktorom banky ešte viac zarobia. I keď je splácanie pozastavené, dlh sa naďalej úročí. V dlhodobom horizonte tak banka na odklade získa, na úkor človeka v núdzi. Napríklad pri deväťmesačnom odložení splátok tridsaťročnej hypotéky vo výške 100-tisíc eur a s jednopercentným úrokom dlžník nakoniec celkovo zaplatí o 419 eur viac.

Banky predpokladajú, že si Slováci zachovajú doterajšiu platobnú disciplínu. Aj počas krízy 2008 sa u nás dlhy poctivo splácali. „Skúsenosť z bankovej praxe nám ukazuje, že Slováci sa správajú voči svojim záväzkom zodpovedne a majú vysokú platobnú disciplínu,“ povedala Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit banky.

Na druhej strane, táto kríza bude podľa všetkých predpokladov oveľa horšia, podstatne viac ľudí príde o zdroj príjmov a aj pri svojej poctivosti jednoducho nebude mať z čoho splácať. V tom prípade si však banky môžu zdvihnúť úvery, takže tí, čo budú vládať splácať, budú ešte viac priškrtení.

Ak by sa platobná neschopnosť masovo rozšírila, je podľa ekonóma Dušana Doliaka pravdepodobné, že centrálne banky vyvolajú hyperinfláciu, aby sa dlhy „utopili“. Mnohonásobne vzrastú platy, ale aj ceny. Zároveň prudko klesne hodnota dlhov. Fakticky budete ďalej dlžiť povedzme 100 000 eur, ale pri násobne vyššom plate ten dlh ľahšie splatíte. Avšak len za predpokladu, že si udržíte prácu. Alebo za predpokladu, že štát zavedie bezpodmienenčný základný príjem, či inú formu celoplošného rozdávania peňazí. Žiť sa vám aj tak ľahšie nebude, pretože najmä ceny potravín budú niekoľkonásobne vyššie. Navyše sa znehodnotia úspory tých, čo majú ešte niečo našetrené. Po hyperinflácii si za vaše úspory kúpite možno polovicu alebo štvrtinu toho, čo dnes.

Základné rady:

– Za každú cenu sa snažte udržať si prácu, prípadne uvažujte o ďalšom bočnom príjme, či možnostiach podnikania.

– Ak máte možnosť niečo pestovať, po domácky vyrábať, či spracovávať produkty, urobte tak. Pokúste sa o aspoň čiastočnú sebestačnosť, aby ste neboli závislý len od peňazí. Prípadná nadprodukcia sa môže stať zdrojom ďalšieho príjmu.

– Ak máte úspory, rátajte s ich znehodnotením. Ak aj nie prudkým (hyperinflačným), tak postupným. Dobré je investovať časť peňazí do pôdy, zlata a iných vzácnych kovov (za priaznivé ceny sa dajú nakúpiť napr. zlaté šperky v záložniach), či zásob trvanlivých potravín. Samozrejme, treba mať aj finančnú rezervu, nie je však rozumné všetko držať v banke, ale mať časť úspor aj v hotovosti.

Zdroje: Pravda, Dušan Doliak

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár