V dnešnej situácii je najvhodnejšie parafrázovať Marxovu úvodnú vetu Kapitálu: „Po Európe máta strašidlo – strašidlo Covid 19“ (v origináli strašidlo komunizmu). Najmä z mainstreamových médií aj od niektorých politikov sa na nás denne valí vlna hrôzy, často poplašných a amatérskych informácií vykresľujúcich situáciu tak, akoby svet zasiahla smrtiaca morová epidémia, ktorá má potenciál zmiesť ľudstvo z povrchu zemského. Rád by som veril, že to nie je zámer. Titulky ako vraždiaci vírus, dramatický nárast úmrtí a pod., servírované sústavne v médiách, vyvolávajú atmosféru strachu, neistoty až paniky. Reálne sme sa ocitli v jednej z najväčších kríz posledných desaťročí, ktorá sa dotýka každého z nás a našej budúcnosti. Riešime problémy, na ktoré západný svet nie je pripravený. Dramatické obrázky a štatistiky predpovedajúce katastrofu, založené na nedostatočných vstupoch a jednostranných spracovaniach, len zvyšujú neistotu. Áno, situácia je vážna, vyžaduje často netradičné riešenia. Medzinárodná koordinácia kríva na obe nohy, každý štát a každý človek sa musí spoliehať predovšetkým sám na seba.
Základný medicínsky problém je v tom, čomu vlastne čelíme. To nám definitívne povedia až záverečné štatistiky, lebo sa ukazuje, že úmrtnosť na vírus je skreslená. Len mizivé percento zomrelých malo diagnostikovaný iba Covid-19, skutočnou príčinou smrti boli predovšetkým iné základné vážne ochorenia, na ktoré sa zomiera aj bez prítomnosti Covid-19, resp. aj pri inej pridruženej infekcii. Mortalita sa podľa štatistík v tomto roku v celom svete nezvýšila. Ani mechanizmus pôsobenia vírusu nie je nateraz celkom jednoznačný a seriózne zhodnotenie bude možné až neskôr. Je veľmi povzbudzujúce, že na Slovensku sme zareagovali správne a sme na tom v porovnaní s ostatnými štátmi pomerne veľmi dobre. Zvládli sme nástup epidémie bez závažnejších problémov, obyvateľstvo sa vo väčšine správa disciplinovane a racionálne.
Ako v každej spoločnosti, samozrejme, nechýbajú prejavy hyenizmu vo forme predražovaných osobných ochranných prostriedkov a zneužívania situácie, ktoré štát v čase núdze nepochopiteľne toleruje. U nás však určite prevláda solidarita a vzájomná pomoc. Ale to nerieši niektoré problémy, ktoré nás čakajú v najbližšej budúcnosti, ako v medicínskej, tak psychologickej a aj duchovnej oblasti. Doterajší priebeh ukazuje, že v drvivej väčšine má ochorenie vcelku ľahký priebeh, čo nemožno povedať o iných chorobách.
Hrozí oveľa závažnejší problém. Jedným zo zásadných reštrikčných opatrení v súvislosti s Covid-19 je obmedzenie sociálnych kontaktov. Tie sa krátkodobo dajú zvládnuť. Môžu byť však príčinou mnohých, často vážnych chorôb. Dlhodobá tzv. ochrana najrizikovejších, zväčša starých a chorých ľudí ich izoláciou nie je ochranou, ale ich priamym ohrozením. Platí to aj pre mladšie generácie. Človek je tvor sociálny a bez sociálnych kontaktov (nielen komunálnych, ako je nosenie nákupov a stravy či rozhovor susedov cez bariéru) jednoducho nemôže fungovať bez vážnych psychických ani duchovných následkov. Telefonický kontakt či virtuálna elektronická komunikácia nenahradí fyzickú blízkosť, dotyk blízkych osôb a z toho vyplývajúci pocit bezpečia.
Autor: Gustáv Solár
Autor je psychiater, akupunkturista a lekár naturálnej medicíny.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.