OSN: „Latinská Amerika by mala uvažovať o legalizácii drog“

Tagged With: , , , , Add Comment

Francúzska metropola hostila v dňoch 28.-30. mája viacero podujatí medzinárodných organizácií a nadnárodných inštitúcií s celosvetovým dosahom. Mienkotvorné tlačové agentúry o nich podľa očakávania spravodajsky referovali pochvalným tónom a v oslavnom duchu. V jednej správe však vyvoláva titulok vo viacerých jazykových mutáciách pozoruhodnú nejednoznačnosť.

Vstupujeme do novej civilizačnej fázy?

Zámerne som prevzal titulok tej z TASR: „OSN: Latinská Amerika by mala uvažovať o legalizácii drog. Čitateľa okamžite provokuje do kladenia si pochybovačnej otázky, či by malo ísť o všetky drogy, tzv. mäkké i tzv. tvrdé. Tlačová kancelária Slovenskej republiky prebrala túto správu asi od agentúry Reuters. Na portáli Reuters Africa vyznel titulok ešte provokatívnejšie: „Latin America must think about legalizing drugs, U.N. agency says. V preklade „Latinská Amerika musí uvažovať o legalizovaní drog, vraví agentúra OSN“, a nie „mala by“ v miernejšom podaní TASR.

Zaráža však absencia upresnenia celkového vývodu, že by malo (či dokonca musí) ísť o všetky drogy, a nie iba tzv. mäkké, pod čím sa obvykle rozumie marihuana. Aj americký portál Newsweek („Latin America Must Make Drugs Legal to Stop Killings, Says United Nations Chief„), ba i latinskoamerický televízny server TelesurTV sa v titulkoch držia všezahŕňajúceho pojmu drogy. Mexický španielskojazyčný denník La Jornada takisto len všeobecne píše o „las drogas“: „Conviene a Latinoamérica legalizar las drogas, afirma Alicia Bárcena“.

Natíska sa otázka, či už dosahujeme nové dno úpadku civilizácie, keď nám – presnejšie zatiaľ iba Latinskej Amerike – z piedestálov OSN dávajú pokyny k legalizovaniu všetkých narkotík.

V Paríži za také čosi podľa všetkého horlila predsedníčka Hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku a Karibik (ECLAC) Alicia Barcenaová. „Nastal čas, aby sa vážne začalo uvažovať o legalizácii drog,„, citovala túto mexickú predsedníčku jednej z piatich regionálnych komisií OSN agentúra TASR. Odôvodnenie: „takýto krok by pomohol obmedziť násilie, čo by prospelo obyvateľom Latinskej Ameriky a Karibiku.

Mierne dlhší výrok ctihodnej pani predsedníčky priniesol Reuters Africa: „I’m going to be very provocative. Who would drug legalization be good for? Latin America and the Caribbean, for God’s sake. Because the illegality is what’s killing people,” she said. “It’s time to seriously consider legalizing drugs.” Preložené do slovenčiny: „Komu by legalizovanie drog prospelo? Latinskej Amerike a Karibiku, pre zmilovanie božie. Pretože čo zabíja ľudí, je (tá) ilegálnosť … Nastal čas legalizovať drogy„.

Citát z prejavu šéfky ECLAC Alicie Barcenaovej – 28. 5. 2018 – Zdroj: Reuters Africa https://af.reuters.com/article/worldNews/idAFKCN1IU0B3

Vysokopostavená činiteľka OSN pani Barcenaová pritom argumentovala, že „Násilie v latinskoamerických krajinách, páchané zločineckými gangmi bojujúcimi o kontrolu lukratívneho obchodu s narkotikami, si vyžiadalo už desaťtisíce ľudských životov.„. Podľa jej názoru – a ten má na pôde Svetovej organizácie značnú váhu – by takýto krok „pomohol obmedziť násilie, čo by prospelo obyvateľom Latinskej Ameriky a Karibiku.

Nikde ani slovo, či mala 66-ročná veteránka v službách OSN na mysli všetky druhy narkotík, alebo „len“ niektoré. Reuters sa v správe o prejave pani Barcenaovej zmieňuje o násilí a vraždách pri bojoch zločineckých gangov o ovládnutie trhov s heroínom a kryštalickým metamfetamínom v Mexiku. K tomu pripája odsek o produkcii koky v Peru, Kolumbii a Bolívii.

Vraj v mene pokroku

Zdá sa, že tu máme informačne dočinenia s vypustením pokusného balónika o paušálnej legalizácii drog. Bol by to úpadkový civilizačný zvrat. Pod zámienkou záchrany životov vzájomne sa vraždiacich gangstrov by sa legalizoval obchod s tvrdými drogami. Ultravýnosné kšefty s bielou chemicko-farmaceutickou smrťou by narkomafii vyfúkli z rúk legálne obchodno-distribučné štruktúry, a to s požehnaním pani Barcenaovej a materskej OSN.

Angažovanie sa tejto dámy v globalistických projektoch na búranie tradičných hodnôt a prevýchovy ľudstva siaha až do úvodnej etapy uplatňovania neslávne známej Agendy 21, keď prevzala v roku 1995 funkciu zakladajúcej riaditeľky mimovládnej organizácie Earth Council. Mala na starosti praktické aplikovanie záverov Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (United Nations Conference on Environment and Development – UNCED) z roku 1992. Ako priznáva aj Wikipédia, pani Barcenaová spolupracovala na sekretariáte UNCED na rozvoji viacerých tematických okruhov spadajúcich pod Agendu 21. Do vysokých pozícií v riadiacom aparáte OSN ju menoval generálny tajomník OSN Kofi Anan i jeho nástupca Ban Ki-mún.

Počas už spomenutého 3-dňového pobytu v Paríži prednášala na štyroch rôznych podujatiach. Boli to vždy ohňostroje fráz z pestrej palety projektov Agendy 2030 o udržateľnom rozvoji, inklúzii, partnerstve, meniacej sa demografii, humanizme, právach, odstraňovaní nerovností, urbanizácií, reformách, progresívnosti a nových záväzkoch, ktoré bude treba prijímať a jasajúco plniť.

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na zemavek@zemavek.sk.

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Patrik Sloboda
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis