Ostré pazúry európskeho tigra sa zatupili

· Čas čítania: 3 min.

Jedným z dôvodov, prečo sme v roku 2009 vstúpili do eurozóny bol záujem väčšiny účastníkov trhu sa postupne približovať k vyššej životnej úrovní západných krajín. Toto sa za dobrého“ ekonomického počasia“ aj darilo. Že sa spoločná mena narodila s vrodenou chybou, ktorej príčinou je nesúlad medzi nadnárodnou menovou politikou ECB a národnými fiškálnymi politikami členských krajín eurozóny, sa akosi podcenilo.

Jednotná úroková sadzba ECB predsa nemôže vyhovovať všetkým národným ekonomikám s tak rozdielnym hospodárskym cyklom a preto sa nečudujme, že niektoré na eure zarobili, iné členské štáty prerobili, čo sa napokon muselo prejaviť aj na rozdielnych deficitoch verejných financií a verejného dlhu k HDP. Tieto problémy spoločnej meny nás napadli v súvislosti s prognózou poradenskej spoločnosti Deloitte, ktorá v roku 2013 tvrdila, že Slovensko má na to, aby do roku 2020 predbehla Česko v ukazovateli HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily. Na konci tohto roku musíme ale priznať, že sme sa na bývalého štátneho súputníka nielen nedotiahli, ale dokonca sme zaznamenali pokles, zatiaľ čo česká ekonomika nám „ušla“ o takmer 18 percentuálnych bodov.

Bez zásadných reforiem sa nepohneme

V roku 2013 sme vykazovali  úroveň HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily 78 % priemeru EÚ, zatiaľ čo Česko  85 %. Dnes dosahujeme 74 % priemeru EÚ, zatiaľ čo v Česku je tento ukazovateľ na úrovni 92 %. A tak si kladieme oprávnené otázky, čo je príčinou tohto prepadu? Môže za tým byť spoločná mena, ktorú českí politici zatiaľ odmietli a podľa všetkého navždy? Nemajú záujem vstupovať do dlhovej eurozóny, lebo nie sú ochotní peniazmi svojich daňových poplatníkov prispievať na fiškálnu politiku predovšetkým južných štátov eurozóny.

Po vstupe do eurozóny sa nám v prvých rokov darilo, keďže HDP rástlo dvojnásobne rýchlejšie ako v Česku a všetko naznačovalo, že by sa dobiehanie mohlo podariť. Po roku 2015 nastal zásadný obrat v tom, že vtedajšia vláda presadzovala politiku, že keď sa darí ekonomike, nech sa darí aj peňaženke domácnosti a preto prišla s 5 sociálnymi balíčkami, ktoré boli väčšinou financované z verejných financií, čo zvyšovalo deficit verejných financií a verejného dlhu k HDP, ale  poniektoré ako rast minimálnej mzdy s príplatkami z účtov zamestnávateľa. Keď k tomu pripočítame tlak zo strany odborárov, ktorí „zneužívali“ stav na trhu práce, ktorý trpel nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, na stále vyšší rast miezd ako bola produktivita práce, nemôžeme sa čudovať, že došlo k poklesu zahraničných investícii s novými technológiami. Došlo totiž k výraznému nárastu mzdových nákladov, ktoré nie všetci mohli aj premietnuť do cien predmetu podnikania.

Tento stav viedol k zhoršeniu podnikateľského prostredia, ktorému nepomohli ani príchody zahraničných automobilových spoločností, na základe ktorých sa slovenská ekonomika označila ako európsky tiger automobilového montážneho priemyslu. Ako tomu napomohol predchádzajúci Zákonník práce a rovná daň, nebudeme špekulovať, keďže za vtedy uskutočnenými zmenami vládou M. Dzurindu treba vidieť peniaze, ktoré vtedajšia vláda „zarobila“ rozpredajom majetku zahraničným investorom.

K niečomu obdobnému môžeme dospieť aj teraz, ak sa nám podarí v rámci nevyhnutných zásadných štrukturálnych zmien zaslať do Bruselu také projekty, na ktoré budeme môcť čerpať nenávratné peniaze z fondu obnovy. V porovnaní s Českom sme aj tu pozadu, keďže ich prvú verziu reštrukturalizačného plánu už posudzuje Európska komisia. Samozrejme, že veľa bude závisieť od toho, ako sa tretiemu pilieru parlamentnej demokracie podarí zákonným spôsobom vysporiadať sa s nezákonným korupčným prostredím, do ktorého sa nám renomované zahraničné firmy nepodarí prilákať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár