Osvietený vládca je viac ako „demokratická“ bábka

Tagged With: , , , Add Comment

„Zachovanie štátu negarantuje monarchia, ARISTOKRACIA, ani demokracia, ale iba etická úroveň a inteligentné, rozumné princípy,“ – Horst A. Mehler

Súčasní prezidenti a premiéri sú nositeľmi pôvodného archetypu kráľa alebo otca národa, ktorý by mal slúžiť svojmu ľudu, a zároveň bohu alebo vyšším mravným princípom. Svoj štát by mal spravovať podľa obrazu kráľovstva nebeského. V histórii sa mnohí panovníci tomuto ideálu spreneverili; buď to boli krutí tyrani, alebo mäkké bábky v rukách cudzích záujmov. Lenže koľko dnešných volených vodcov spĺňa tieto kritériá? Koľko z nich reálne slúži záujmom národa? A tak bola za vlády osvietených panovníkov častokrát nastolená väčšia spravodlivosť a blahobyt ako v súčasnej „demokracii“.
Grécky historik Diodóros Sicílsky, ktorý pred 2000 rokmi napísal Históriu ľudstva, tvrdil, že nad Egyptom pôvodne vládli bohovia a polobohovia, a to len o málo menej ako 18000 rokov. Posledným božským kráľom bol Hórus, syn bohyne Isis. Isis a Osiris údajne vládli pred 12000 rokmi. „Počnúc Moirisom panovali králi z radov ľudí 5000 rokov až po 180. olympiádu, v ktorej som ja sám prišiel do Egypta,“ píše historik. Hérodotos, ktorý starý Egypt navštívil, píše vo svojej Knihe dejín o 341 sochách, ktoré predstavujú každá jednu generáciu kňazov v rozpätí 11340 rokov. Toto boli normálni ľudia, ale autor dodáva, že pred nimi vládli v Egypte skutoční bohovia a prebývali u ľudí.
Ako spomína Joyce Tyldesley v knihe Ako súdili faraóni, Egypťania po celé stáročia vyznávali vieru v tradície a chovali podozrenie ku všetkému neznámemu, čo malo za následok pozoruhodnú stabilitu a dlhú existenciu ríše a dynastií. Bohovia boli šťastní, kým Egypt fungoval ako má, ľudia pracovali pre kráľa a ten zas v prospech bohov, čím bola zaistená rovnováha maat. Ani kráľ-faraón to však nemal ľahké, bol zodpovedný za rovnováhu, dodržiavanie zákonov a spravodlivosti. Egyptská teológia nemala zákazy a príkazy na spôsob židovského, kresťanského monoteizmu, ale najžiadanejšou komoditou bol stav maat. Tento pojem mal viac významov, znamenal rovnováhu, poriadok, spravodlivosť, pravdu a stabilitu. Porovnajme s tým pohnútky dnešných lóží (česť výnimkám) a vládnucich skupín, ktoré zneužívajú posvätné egyptské symboly, považujú sa div že nie za potomkov faraónov, a pritom sa snažia o opak – rozklad, chaos, likvidáciu tradícií.
Nebývalý blahobyt zabezpečil svojmu ľudu Amenemhet I. (1991 – 1972 p. n. l.) z 12. dynastie, vybudoval systém, ktorý fungoval pol tisícročia. Ženská panovníčka Hatšepsovet z 18. dynastie, známa staviteľskou prácou a rozvojom obchodu, zaviedla rovnosť všetkých pred zákonom. Nachádzame sa 1479 – 1458 rokov p. n. l.! Babylonský kráľ Chammurapi (1728 – 1686 p. n. l.) sa snažil o spravodlivé zákony pre všetkých, vytvoril prvý zákonník, aby ani bežný človek nebol v nevýhode pred aristokratickou vrstvou. Spravodlivosť dokonca vyzdvihol na najvyšší princíp štátu. Chammurapi podporoval všeobecný blahobyt, staval zavlažovacie kanály, mesto Babylon patrilo za jeho vlády k najbohatším mestám sveta.
V Indii kráľa Ašóku v 3. storočí p. n. l. nazývali Tým, koho milujú bohovia. A nielen bohovia. Ašóka bol kráľ, ktorý slúžil svojmu ľudu. Staral sa o poddaných, pod vplyvom budhizmu sa zriekol vojen, pohyboval sa medzi obyčajnými ľuďmi, aby bol blízko ich realite (na rozdiel od našich politikov, ktorí sú celkom odtrhnutí od reálneho života). Nebol fanatickým budhistom, hlásal toleranciu náboženstiev, zakázal zvieracie zápasy a zaviedol nemocnice pre zvieratá. Aj Akbar, ktorý vládol v rokoch 1556 – 1605 n. l., patril k osvieteným monarchom. Spočiatku síce viedol vojny, no potom, ako získal moc, zaviedol mnoho humánnych princípov, ako zákaz zabíjania obetných zvierat či zákaz detských sobášov. Najbližšie mal k hinduizmu, ale hlásal aj toleranciu k ostatným vieram a živo o nich diskutoval.
Začiatky japonského cisárstva a najstaršieho panovníckeho rodu siahajú 660 rokov pred náš letopočet. Svojou dynastickou líniou pripomína staroveký Egypt. Ešte staršiu cisársku históriu má Čína. Prvý čínsky (mytologický) cisár bol Fu-si (2852 – 2737 p. n. l.), mal zázračné schopnosti a daroval ľudstvu základné vynálezy ako písmo, kalendár, chov zvierat, lov rýb, varenie a i.


Autor: Vladimír Líška
Mesačník Zem a vek si môžete predplatiť na:

http://bit.ly/kupit-online-zemavek-marec-2019

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

  & Časopis