Slovenský trh zaplavujú podivné náhrady živočíšnej potravy z laboratórií a moderné prísady používané na zvýraznenie chuti či vzhľadu potravín alebo na predĺženie ich trvanlivosti premieňajú jedlá na akési chemické zmesi. V pozadí stoja, ako inak, snahy korporátnych spoločností o likvidáciu malovýrobcov a o čo najväčší zisk, ktorý musí byť dosiahnutý aj za cenu poškodenia zdravia spotrebiteľov. Predaj liekov na takto vyvolané choroby zasa nahráva farmaceutickým spoločnostiam, a tak sa cesta k neškodným potravinám vzďaľuje čoraz viac…
Otázniky okolo karmínov a hmyz ako potrava
Kyselina karmínová, známa aj ako karmín, košenila alebo emulgátor E120, sa vyrába z tiel samičiek hmyzu červca nopálového. Ako farbivo odevov ju poznali už starovekí Mixtéci z oblasti dnešného južného Mexika. V súčasnosti sa používa v kozmetike, potravinách i liečivách na zvýraznenie červenej farby.
Nariadenie komisie Európskej únie stanovuje, že použitie tejto kyseliny je povolené iba v určitých množstvách.
Košenila je však derivát antrachinónu a všetky antrachinóny majú karcinogénny potenciál. Navyše sa pri konzervovaní kyseliny karmínovej často využíva benzoan sodný (E211), ktorý býva spájaný s hyperaktivitou a karcinogénnymi účinkami.
Boli zaznamenané prípady, keď košenila spôsobila alergickú reakciu u citlivejších jedincov prejavujúcu sa žihľavkou či sennou nádchou. V spojitosti s touto látkou sú známe dokonca aj prípady život ohrozujúceho anafylaktického šoku či astmatického záchvatu. U detí sa kyselina karmínová často spája s hyperaktivitou, „odborníci“ však radi poukazujú na to, že táto spojitosť nie je dostatočne preukázaná.
S cieľom eliminovať potenciálne riziká odporúčajú viacerí dietológovia nahrádzať karmín inými, zdravšími farbivami (extraktom z mrkvy alebo z repy červenej a pod.).
V poslednom čase sa vzhľadom na propagáciu hmyzu ako potravy diskutuje o škodlivosti chitínu (látky, z ktorej je vybudovaná vonkajšia kostra hmyzu) pre naše zdravie. No takzvaní bojovníci proti hoaxom výhrady smerom k hmyzím „lahôdkam“ bagatelizujú. Priam ukážkovým príkladom je článok Internetom sa šíri hoax, že EÚ nás chce donútiť jesť chrobáky a zamoriť rakovinou zverejnený na portáli startitup.sk vo februári minulého roka, kde sa uvádza: „Odborníci pre agentúru AFP povedali, že chitín pre človeka nie je škodlivý ani karcinogénny, aj keď pri konzumácii nemusí byť úplne strávený.“
Problematická výroba mäsa a mlieka
Časy, keď sa dobytok voľne pásol a kravy produkovali mlieko iba po prirodzenom otelení sú dávno preč. S výnimkou biochovov či dedinských drobnochovov sa dobytok väčšinou chová celoročne ustajnený a produkuje mlieko počas celého roka, čo je dosiahnuteľné ovplyvňovaním hormonálneho stavu zvierat. V prípade hovädzieho dobytka to v praxi vyzerá tak, že kravy od 15. mesiaca veku opakovane umelo oplodňujú. Teliatka, ktoré by za prirodzených okolností v prírode kŕmili svojím mliekom 8 mesiacov, im odoberú do 36 hodín po otelení a po dvoch či troch mesiacoch sa celý cyklus opakuje znova. Následkom toho dochádza pri kravách k takej vyčerpanosti, že už v piatich rokoch veku nemôžu byť znova teľné a končia na bitúnkoch. Iným rizikom tohto druhu chovu je zápal vemien, čiže mastitída, ktorá sa vyskytuje ako následok neprirodzene častej tvorby mlieka v žľazách. Liečba mastitídy, ako aj iných chorôb spôsobuje prítomnosť rezíduí antibiotík v kravskom mlieku, ktoré môžu vyvolať rôzne alergické reakcie.
Za zdravšiu alternatívu kravského mlieka dietológovia považujú kozie mlieko, ktoré sa svojím zložením najviac približuje ľudskému.
Krutý spôsob zaobchádzania s dobytkom však privádza mnoho ľudí ku konzumácií rastlinných alternatív mliečnych výrobkov bohatých rovnako na obsah vápnika a vitamínov A, D a B12.
Trend nahrádzania živočíšnych výrobkov rastlinnými alternatívami potvrdzuje úspech americkej spoločnosti Beyond Meat, ktorá sa zaoberá výrobou rastlinných náhrad mäsa, ako aj ďalších spoločností tohto druhu. Problém však predstavujú aditíva obsiahnuté v ich produktoch ako metylcelulóza spôsobujúca vo veľkých dávkach črevné problémy, maltodextrín podporujúci často množenie škodlivých baktérií v tráviacom trakte či guarová guma, pri ktorej boli zaznamenané prípady, keď dochádzalo k blokovaniu priechodnosti čriev.
Rôzne toxíny však obsahujú aj krmivá pre zvieratá. A ani znečistené životné prostredie nepridáva výživovým hodnotám mäsa. Pohľad vedcov na vegetariánov je preto zhovievavý. Doktorka Johanna T. Dwyerová, ktorá sa už viac ako polstoročie zaoberá problematikou zdravej výživy, na margo tejto témy v jednej zo svojich prednášok povedala: „Vhodná vegetariánska strava môže v každej fáze rastu a vývoja detského organizmu adekvátne zabezpečiť jeho potreby. Tie sa menia v každom štádiu. Vo všeobecnosti je obťažné zabezpečiť jeho normálny vývoj pri vegánskych diétach, ak nie je venovaná osobitná pozornosť dostatočnému obsahu kalórií, bielkovín, vitamínu B12, vitamínu D a železa. Správne zostavená laktoovo- a laktovegetariánska strava (t. j. rastlinná strava doplnená mliečnymi produktmi a vajíčkami – doplnil autor článku) je však pre dieťa dostatočnou výživou. Navyše, pomôže vytvoriť správne stravovacie návyky v ďalšom živote.“
AUTOR: Pavol Ičo
