„KRÁSNA ZEM – JEJ KONČINY VALNÝ DUNAJ VLAŽÍ, A TATRA SKALNOU HRADBOU OKOL NEJ SA VÄŽÍ: TÁ ZEM, TIE PYŠNÉ HORY, TIE ŽÍRNE MORAVY: TO VLASŤ ICH, TO KOLÍSKA DÁVNA SYNOV SLÁVY“
Samo Chalupka: Mor ho!
KULTÚRA A KULTÚRNE DEDIČSTVO
V dokumente UNESCO (2022) je kultúra definovaná ako „komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru“. Kultúrne dedičstvo národa vnímame ako súbor hmotných a nehmotných prvkov a dokumentov spojených s činnosťou človeka v toku času od najstarších čias až po súčasnosť a zabezpečuje sa ním kultúrna stálosť a nepretržitosť slovenského národa. Môžeme ho vnímať aj ako odkaz minulých generácií generáciám budúcim. Treba si uvedomiť, že prenos týchto kultúrnych hodnôt nastáva až vtedy, keď nastupujúca generácia prijme generačný odkaz staršej generácie. Kultúrne dedičstvo národa tvoria nehmotné a hmotné hodnoty.
NEHMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO
Medzi nehmotné pôvodné kultúrne hodnoty národa patria jazykové a literárne prejavy, ktoré sme si už podrobnejšie pripomenuli v predchádzajúcich článkoch. Išlo o letopis Povesť o dávnych časoch, hrdinský epos Slovo o pluku Igorovom a o neskoršie diela slovenských obrodenských generácií: Stará slovenská vieronáuka, Rozprávky starých Slovákov, Národnie spievanky, O národných povestiach a piesňach plemien slovanských, O pohanskom náboženstve starých Slovákov, Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci a mnoho ďalších prác. K nehmotnému kultúrnemu dedičstvu sa zaraďujú aj diela hudobného a tanečného umenia, napríklad chorovody – archaický hudobno-tanečný druh s obradnou funkciou, ďalej slovenské zvyky, tradície a obyčaje, ktoré ovplyvňovali oddávna život našich predkov a nadväzovali na kolobeh ročných období (najmä jarnú a jesennú rovnodennosť a letný a zimný slnovrat), ako aj dodnes zachované zemepisné, katastrálne a miestne názvy. Príkladmi týchto názvov sú vrch Kolovrat nad Novou Baňou, vrch Velestúr nad Kremnicou, Háje a Dubiny vo viacerých katastrálnych územiach, ale aj samotné pomenovania obcí Kračúnovce a Lada na východnom Slovensku alebo Veča (terajšia mestská časť Šale). Z Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska môžno spomenúť ornamenty, pôvodné hudobné nástroje a hudbu, kraslice, sokoliarstvo a rôzne tradičné remeselné odvetvia a postupy.
HMOTNÉ KULTÚRNE DEDIČSTVO
Hmotné doklady pôvodnej kultúry tvoria muzeálne zbierky rôznych obradných predmetov, idolov a artefaktov s pôvodnou slovanskou symbolikou. Jedným z najznámejších zo sveta Slovanov je Zbručský idol, ktorý sa nachádza v archeologickom múzeu v Krakove a jeho kópia je umiestnená vo Vieroslavíne na Slovanskom dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre. Podobné idoly môžeme vidieť na vrchu Smrečník v Kremnických vrchoch alebo vo dvore Arkona v Slovenskej Lupči, kde je masívna drevorezba slovanského boha Svantovíta. Ďalšími významnými pamiatkami sú slovanská svätyňa v Moste pri Bratislave (archeologická lokalita), slovanské mohyly, kniežacie sídlo v Nitre, veľkomoravské hradisko v Bojnej, hradisko Ducové, hradisko Devín, hradisko Čingov, hradisko Šarišské Sokolovce a veľa ďalších pamiatok z tejto kategórie. Zaujímavými miestami sú aj vrch Oblík v Slanských vrchoch, Oltár kameň pod vrcholom Lysej alebo Perúnova skala pri vstupe do Spišského hradu.
Samostatnou kapitolou sú runové znaky (symboly), ktoré sa nachádzajú na rôznych miestach Slovenska. K polemike ohľadom historickosti runových znakov treba poznamenať, že Velestúr nie je jediným miestom na Slovensku, kde sa runy objavili, a Pavel Križko nie je ich jediným objaviteľom. Ďalší kameň s runami sa nachádza na nádvorí Múzea mincí a medailí Kremnici a bol objavený niekoľko desaťročí po Križkovom objave. V septembri 1969 odkryli na západnej stene brala Lietavského hradu runové znaky Dr. Vojtech Bukovinský a Štefan Lučančin: runový nápis sa nachádza približne vo výške 5 až 7 metrov nad úrovňou nádvoria. Andrej Kmeť, známy slovenský polyhistor, geológ a etnograf, upozornil vo svojej práci Tovarišstvo na neznáme symboly na skalnatom útvare (prírodnej pamiatke) nazývanom Krupinské bralce. Severozápadne od obce Bodiná na juhozápadnom úpätí vrchu Mazáková (595 m n. m.) je niekoľko znakov (symbolov) vyrytých v skalách nad potokom. Ďalším miestom na Slovensku je vrch Orgoňova Kýčera. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Miest, kde sa našli runové znaky, je na Slovensku veľa a ďalšie sú objavované. Dúfajme, že raz prídu časy, keď sa budú tejto téme venovať inštitúcie, ktoré boli na tento účel zriadené štátom.
AUTOR: Miloš Zverina
