Pandemický rozpočet s dlhovou a daňovou brzdou

· Čas čítania: 4 min.

Štátny rozpočet je najvyšší finančný plán v krajine, schválenie ktorého v parlamente na príslušný kalendárny rok má charakter zákona. Cez jeho príjmovú a výdavkovú stránku sa presadzuje hospodárska politika vlády ktorá je tento krát poznačená negatívnymi dôsledkami koronavírusovej pandémie a preto aj tohtoročný rozpočet označili politici a ekonómovia prívlastkom pandemický, s čím sme sa doteraz nestretli. Vždy sme boli totiž zvyknutí, že vláda predkladá na schválenie deficitný štátny rozpočet s rôznym percentom a objemom chýbajúcich peňazí, ktoré sme si museli požičať, pričom tento krát to bude viac.

Dôvodom rozpočtového deficitu je opakované sektorové obmedzenie podnikania fyzických a právnických osôb na ktoré vláda reagovala korona pomocou tak, aby sa zabezpečila záchrana čo najväčšieho počtu pracovných miest na základe stanovených kritérií. Prečo neboli v kritériách povinnosti mať zaregistrovanú účtovnú závierku v registri účtovných závierok, neplatenie daní v daňových rajoch, vyššie príspevky podnikom ktoré platili dane a odvody do slovenských verejných rozpočtoch a takto by sme mohli pokračovať.

Z dôvodu poklesu vlaňajšieho zisku bude väčšina podnikov platiť po skončení minulého roka nižšie dane a tiež ich preddavky v tomto roku, z dôvodu poklesu zamestnanosti aj nižšie odvody do Sociálnej poisťovni a zdravotných poisťovni, čo v tohtoročnom štátnom rozpočte znamená pokles rozpočtových príjmov o 2,2 miliardy eur. Napriek spomínanému príjmovému výpadku nedochádza k poklesu výdavkov zo štátneho rozpočtu, čo dôsledkom bude v tomto roku deficit verejných financií na úrovni 8 percent, deficit verejného dlhu na úrovni 65 percent k HDP za podmienky, že koronavírusová pandémia už nebude mať v tomto roku ďalšie lockdowny, bez ďalšieho komentára.

 

Nevyhnutné štrukturálne zmeny

Hospodárska politika predchádzajúcej vlády bola v znamení hesla.: Keď sa darí domácej ekonomike, nech sa darí aj slovenských domácnostiam“ a tak sa cestou opakovaných sociálnych balíčkov viac „rozdávalo“ a nešetrilo na „zlé počasie“, ktoré máme teraz. Toto konštatovanie platí aj pre domácnosti a firmy, ktoré keď mali našetrené nemali počas koronavírusovej pandémie väčšie problémy. V čase recesie však nie je dobré šetriť a teda konsolidovať verejné financie, práve naopak.

Treba však myslieť na to, že lacné peniaze od ECB a Európskej komisie sa nebudú vyplácať navždy, väčšina sa musí za doteraz nepoznaných úrokových podmienok aj splatiť a to sa ešte nevie či v prípade nesplatenia sa nebude štátny majetok privatizovať, alebo či sa nebudú uplatňovať rôzne politické kritéria. Vláda teda musí v priebehu tohto roku pripraviť nielen projekty na čerpanie nenávratných a teda grantových peňazí z fondu obnovy, ale aj projekty štrukturálnych zmien v našej ekonomike z ktorých pridaná hodnota vytvára zdroje na budúce splatenie požičaných peňazí po roku 2028. Zatiaľ sa hovorí, že zmeny by sa mali týkať dôchodkového systému, životného prostredia, školstva, zdravotníctva a zásadných štrukturálnych zmien v štátnom a verejnom sektore, čo určite nebude lacné a podľa skúsenosti z okolitých štátov môže vyvolať aj neželané sociálne nepokoje obyvateľstva.

 

Udržateľnosť verejných financií

Slovenskí poslanci už schválili na rok 2021 štátny rozpočet s očakávaním „dobrého počasia“, počas ktorého nebude naša ekonomika obmedzovaná rôznymi formami lockdownu, ako dôsledok zhoršovania epidemiologickej situácia, ktorá je spôsobená zvýšenou mobilitou ľudí a tiež nedodržiavaním vládou sprísnených opatrení. So spomínanými negatívnymi javmi už máme skúsenosti z minulého roka, ktorého dôsledkom je deficit verejných financií na úroveň takmer 10 percent a deficit verejného dlhu na úroveň 62 percent k HDP, čo treba pokladať za jeden z najhorších hospodárskych výsledkov za dobu existencie samostatného štátu.

V najbližších dvoch rokoch nebude vláda pri spravovaní verejných financií pod tlakom zo strany Európskej komisie v dodržiavaní doteraz stále platných maastrichských kritérií ani z dôvodu prekračovania rozpočtových stropov podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, čo tiež nebude navždy. Tento sa bude meniť v tom, že namiesto sledovania hrubého dlhu sa bude sledovať čistý dlh, čo môže pomôcť Agentúru pre riadenie dlhu a likvidityvýhodnejšie financovať štátny dlh.

Za účelom udržateľnosti verejných financií zavádzajú sa stropy čerpanie verejných peňazí pre jednotlivé ministerstva vo výške 10 percent. Či sa podarí dostať spomínaného ústavného zákona okrem dlhovej brzdy aj brzdu daňovú, ktorá je s dlhovou brzdou v konflikte, si počkajme. Táto má nútiť vládu konsolidovať verejné financie znižovaním výdavkov a nie zvyšovaním daní a odvodov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nepokladá za vhodné, aby sa nástroje fiškálnej politiky doplňovali o tento normatívny mechanizmus daňovej brzdy, keďže oslabujú ich účinnosť. Ústavný zákon má totiž sledovať len svoj hlavný cieľ ktorým je udržateľnosť verejných financií.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár