
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podala vo štvrtok 26. januára na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Nezávislosť súdnej moci je podľa Čaputovej potrebné strážiť. „O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,” zdôraznila.
Hlava štátu je presvedčená, že úprava paragrafu okrem zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej „neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu či právo na súdnu ochranu”.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta zaťahovanie prokuratúry do politického boja. “Použitím paragrafu 363 som nikdy nikomu nepomáhal zbaviť sa obvinenia a už vôbec nie preto, že ide o osobu vplyvnú,” uviedol Žilinka na sociálnej sieti. Generálny prokurátor tvrdí, že k aplikácii tohto procesného inštitútu vždy pristupoval bez ohľadu na osobný status osoby obvineného a v súlade s jeho účelom, ktorým je odstránenie porušenia zákona v rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní (OČTK) alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, teda v prípravnom konaní.
“Neodstránenie porušenie zákona z mojej strany, ak som ho prieskumom trestných vecí zistil, by nebolo ničím iným, ako rezignovaním na plnenie zákonných úloh prokuratúry a generálneho prokurátora SR,” skonštatoval.
Paragraf 363 je podľa Žilinku platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR a generálny prokurátor ho nemôže ignorovať len preto, že jeho aplikácia nevyhovuje určitej časti spoločnosti.
“Nie je ani vinou generálneho prokurátora SR, že sa nenašla v Národnej rade SR politická vôľa a sila presadiť jeho zmenu,” poznamenal.
Heger na sociálnej sieti uviedol, že zvolenie Žilinku za generálneho prokurátora bola najväčšia chyba koalície, pričom nádej, ktorú do neho vkladali, premenil na beznádej. Premiér hovorí o nadužívaní paragrafu 363 Trestného poriadku a poukazuje na zrušenie obvinení vo viacerých kauzách. Tvrdí, že o vine majú rozhodovať súdy. Zásah generálneho prokurátora tak podľa neho marí aj možnosť verejnosti posúdiť prácu OČTK.
Vyjadrenia povereného predsedu vlády SR považuje Žilinka za čisto politické, bez prejavenia čo i len snahy o zdanie objektívnosti a odbornosti. “Som rád, že sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR, aby preskúmal paragraf 363. Už pred rokom podnet v tejto veci podali na ÚS SR aj poslanci OĽANO a SaS. Na odpoveď však stále čakáme,” pripomenul Heger. V tejto súvislosti poznamenal, že je smutné, že Žilinka je prijateľný pre niektorých koaličných politikov a veľkú časť opozície, myslí si Heger.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroje:
(1) TASR
(2) Čaputová NAPADLA paragraf 363: Slová ústavných právnikov ju však zrejme sklamú!; 1.pluska.sk; 27.01.2023
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.