Majú však rozdielny charakter, aj keď sa to na pohľad nezdá. Vo viacerých alternatívnych médiách sa 25. mája objavili správy z Paríža o divokých zrážkach polície s demonštrantmi, ktorí svojím výzorom na fotozáberoch pôsobili ako migranti z oblasti južného a východného Stredomoria. Z toho sa dalo paušálne dedukovať – väčšinou správne – že to boli prevažne arabskojazyční moslimovia a prisťahovalci prvej, druhej alebo tretej generácie. Paušálne sa im pripisovali v titulkoch výčiny ako podpaľačstvo, násilie, zabíjanie. Niektoré servery dokonca písali, že „moslimovia obľahli Paríž“. „Médiá o tom mlčia!“, sťažovali sa.
Čo ako mohlo byť takéto rozhorčenie nad váhavosťou oznamovacích prostriedkov hlavného prúdu úprimne myslené, stálo na vratkých nohách. Chyba netkvie v tom, že by sa v obrovskej aglomerácii, akou je Paríž, nevyskytovali takmer denne pouličné nepokoje násilnej povahy. Spočíva v nerozlišovaní rozdielnych aktérov a lokalít a na základe toho v uvádzaní chybných záverov.
Rozbitá ilúzia multikulturalizmu
Parížska aglomerácia má v hraniciach administratívneho regiónu Île-de-France rozlohu takmer štvrtiny Slovenska a viac než dvojnásobný počet obyvateľov. Výskyt násilných prejavov tam má pestrý charakter a menej spoločných znakov, než sa môže zdať.
Nadnárodné korporačné mediálne konglomeráty praktizujú v západnej Európe už najmenej desaťročie edičnú politiku prikrášľovania skutočnosti pri opisovaní násilia zo strany migrantov voči polícii a starousadlíkom. Takzvaná politická korektnosť dusí objektívnu informovanosť a vychováva spoločnosť v orwellovsky prefarbovanej skutočnosti podľa ľubovôle mocenského systému. Ten vytvára od začiatku 21. storočia informačnú ilúziu o hladkej premene homogénnych národných štátov Európy na idylickú multikultúrnu európsku komunitu.
Vnútené doktrína multikultúrnosti dostala vo Francúzsku ťažkú ranu pred jedenástimi rokmi, keď krajinou galského kohúta otriasli rasové a náboženské nepokoje spojené s krvavými zrážkami s políciou, podpaľačstvom a vandalizmom bezprecedentného rozsahu. Vtedajší minister vnútra a neskorší prezident Nicolas Sarkozy tvrdo zakročil a po troch týždňoch nastolil poriadok. Neodstránil však konflikt medzi mladou generáciou s prisťahovaleckými koreňmi a politicko-hospodárskym systémom štátu. 50-percentná nezamestnanosť ju obrala o vyhliadky na začlenenie do života a vytláčala na vedľajšiu koľaj.
Potomkovia prisťahovalcov z islamského Stredomoria sa medzitým zradikalizovali a napätie pri ich spolunažívaní s majoritnou spoločnosťou sa vyhrotilo. Francúzske veľkomestá sa demograficky menia a nábožensko-etnicky polarizujú. Miešaných mestských štvrtí a panelákových sídlisk na predmestiach rýchlo ubúda.
Tento jav zasiahol celú západnú Európu a počet moslimských štvrtí, kam sa polícia bojí čo i len vstúpiť – tzv. No Go Zones – všade pribúda. Zrážky s políciou, vandalizmus, lúpeže a podpaľačstvo sú tam čoraz bežnejšie. O takýchto demografických a sociálnych javoch sa v médiách hlavného prúdu hovorí len v náznakoch. Prieči sa to základnej doktríne EÚ forsírujúcej masovú migráciu. I za cenu, že bude prekračovať absorpčnú schopnosť hostiteľských krajín. Rasové, náboženské a spoločenské zrážky budú neodvratné predovšetkým v Nemecku a vo Švédsku, kde pribudlo vlani najviac z dvoch miliónov prevažne moslimských migrantov.
V čom sa konflikty odlišujú
Pouličné zrážky v Parížskej aglomerácii majú v týchto dňoch a týždňoch viacvrstvovú štruktúru. Hlavnú dynamiku im naďalej dodáva mládež druhej a tretej prisťahovaleckej generácie, ktorá považuje bitky s políciou, vandalské ničenie obchodov, podpaľovanie zaparkovaných áut a hádzanie Molotovových koktailov za svoj bežný prejav hnevu a frustrácie z pomerov.
K tejto spoločenskej vrstve výtržníkov pribudli energickejší a akčnejší radikáli. Najviditeľnejší sú na parížskych uliciach momentálne demonštranti za udržanie sociálnych práv pracujúcich zakotvených v zákonníku práce. Štrajkujú, aby zabránili vláde zaviesť neoliberálne reformy pracovného práva. Na obušky a slzotvorný plyn polície odpovedajú hádzaním dlažobných kociek a zápalných fliaš. Niektoré zadymené ulice s rozbitými výkladmi obchodov a zranenými na oboch stranách barikád sa podobajú na bojové zóny, aké poznáme z parížskych prímestských sídlisk obývaných rozhnevanou mládežou druhej a tretej prisťahovaleckej generácie.
Poslednú a najnebezpečnejšiu kategóriu násilných zrážok na parížskych námestiach predstavuje dotyk stúpencov radikálneho fundamentalistického hnutia Islamský štát so silovými zložkami Piatej Francúzskej republiky. Ich akcie sú bezohľadné, chladnokrvne vypočítané a zamerané na mediálny efekt, aby prispieval k šíreniu strachu. Jedným slovom – teroristické. S blížiacimi sa majstrovstvami Európy vo futbale vo Francúzsku (10. 6. – 10. 7.) sa musí Paríž na prípadné otrasy a nepokoje dôkladne pripraviť.