Parlament Matoviča neodvolal: ponožky z Bruselu sú zachránené

· Čas čítania: 6 min.
foto: TASR/Martin Baumann

Prvý pokus, ako sa aj očakávalo, nevyšiel. Matoviča predsa neodvolali… Možno pomohla aj „šťastná náhoda“, že sa hlasovanie uskutočnilo o piatej hodine ráno, keď niektorí poslanci už spali a ďalší sa ešte nezobudili. Preto hlasovalo iba 125 „zástupcov ľudu.“ Žiadne prekvapenie sa nekonalo, novinári sa dokonca nudili: všetci koaličníci Matoviča podporili, všetci opozičníci hlasovali za jeho odvolanie. Média nemajú o čom písať…

Všetko sa odohrávalo podľa scenára, ktorý sme mohli sledovať v priebehu ostatných takmer troch desaťročí: opozícii sa vydaril iba prvý krok, číže zvolávanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR s jediným cieľom – odvolať toho alebo iného ministra, tajomníka alebo, ako aj v danom prípade, samotného predsedu vlády. A ako sa to stalo v drvivej väčšine prípadov, dotyčného sa nepodarilo odvolať…

Koaličníci celú záležitosť okolo hlasovania „ošetrili“ v najlepších tradíciách vládnúceho politického systému. Schôdza sa síce mala začať o desiatej ráno, verejnosť by mohla sledovať celý jej priebeh, novinári mohli prezentovať vystúpenia poslancov, ich vysvetlenia, fakty a argumenty, prečo treba odvolať premiéra, v čom má prsty a aké somariny porobil, ale… toto show koalícia občanom nedopriala. Zasadnutie otvorili až na druhý pokus, zahlasovali za dvojhodinovú obednú prestávku, lebo poslanci boli asi mimoriadne hladní, a zároveň odklepli, že sa diskusie o odvolaní premiéra začnú až po 19. hodine.

Koaličníci rozohrali perfektnú šachovú partiu, využili skúsenosti s predošlých rokov, začiatok diskusie sa snažili odložiť na čo najneskorší čas. Jasne si uvedomovali, že verejný a mediálny efekt bude úplne iný: robili všetko pre to, aby vystúpenia opozičných poslancov odzneli v noci, keď takmer celé obyvateľstvo a drvivá väčšina novinárov, prirodzene, spí a nebude sledovať priebeh hádok v parlamente a vlastne sa ani nedozvie hlavné argumenty opozície, prečo chce odvolať premiéra. A to sa, samozrejme, týka nielen hriechov, z ktorých premiéra obviňujú v súčasnosti, keď je vo svojej funkcii, ale aj z minulosti, keď tvrdo kritizoval mnohé veci, ktoré… v ostatných dňoch a týždňoch sám robí…

Koaličníkom sa podarilo dosiahnuť „právo prvej noci“: najprv dlho rečnili zástupcovia koalície /samotný premiér, ministri, poslanci/, pričom sa väčšinou nevenovali obhajobe premiéra, ale obvineniam na adresu opozície, a samotná opozícia sa po prvý raz k slovu dostala až o desiatej hodine večer, potom musela rečniť pred poloprázdnou parlamentnou sálou, z ktorej navyše odišla prevažná väčšina novinárov, ako aj samotný premiér.

To sa nepáčilo poslancom z ĽSNS, ktorí, prirodzene, nemohli žiadať, aby sa novinári vrátili do sály, ale sa domáhali, aby bol prítomný aspoň pán premiér, aby sa dozvedel dôvody, prečo ho chcú odvolať. Milan Mazurek zablokoval tribúnu a požiadal, aby sa premiér dostavil do parlamentu. A stal sa malý zázrak: pána premiéra, ktorý sa už pripravoval na spánok a dal si dole tie slávne ponožky, ktoré fotil v Bruseli, musel si ich dať späť, skočiť do auta a súrne sa vrátiť do Bratislavy, do prepotenej parlamentnej sály.

Ak sa koalícia spoliehala na to, že unavená, vyšťavená a zaspávajúca koalícia dlho nevydrží, tento raz sa zjavne prepočítala a nevzala si do úvahy skúsenosti z predošlých rokov, keď poslanci rečnili celé hodiny aj v prípade, keď výsledok hlasovania bol vopred známy. Presne to sa stalo aj tento raz. Opozičníci natiahli diskusie na ďalších sedem hodín a hlasovalo sa až tesne pred piatou hodinou ráno. A znova výsledok hlasovania bol úplne očakávaný: celá koalícia svorne podporila premiéra a všetci opozičníci boli proti. Parlamentná matematika bola jasná: 125 hlasov proti 47 a Matovič zostal premiérom.

Čo si o tom všetkom má myslieť verejnosť, ktorá videla ďalšie politické reality šou? Opozícia sa tvárila, že chcela odvolať premiéra, a tvárila sa preto, lebo vedela, že v žiadnom prípade sa ho nepodarí odvolať. Prirodzene opozícii nešlo o žiadnu diplomovku: je to najmenší z hriechov, ktoré spáchal súčasný premiér. Takisto o túto otázku nešlo ani koalícii, ktorá sa tiež vykašľala na akúsi diplomovku a logicky sa rozhodla, že kvôli podobnej hlúposti nepovalí vládu a nebude rozbíjať koalíciu. Konala presne tak, ako pred niekoľkými mesiacmi Béla Bugár v prípade kauzy Dankovej rigoróznej práce.

Všetko sa odohralo tak, ako sa malo, iné finále danej kauzy ani nepripadalo do úvahy. Koalícia podporila premiéra: azda kvôli nejakej malichernosti nepoloží vládu. Opozícia urobila „povinné cvičenie“: vyvolala hlasovanie o odvolaní premiéra, aj keď vedela, že bude neúspešné. Ale má železobetónový argument: aj keď všetko vedela vopred – mala alebo nemala konať? Povie, že mala. Vždy predtým opozícia postupovala rovnakým spôsobom.

Koalícia jasne dala najavo, že bude postupovať presne tak, ako jej predošlí kolegovia: vtedajší totálny zlepenec SMER-SD – SNS – Most-Híd nechal bokom všetky „maličkosti“, nerozbil kvôli nim koalíciu a vládol do konca volebného obdobia. Súčasní koaličníci ukázali, že mienia postupovať rovnako a vydržať všetky štyri roky – nech tu aj kombajny padajú z oblohy… Logika je jednoduchá: nech sa deje, čo sa deje, ale koryta sa nevzdáme. Budú sa držať zubami – nechtami. Kto by pochyboval? Sami stále prízvukujú, že o to bojovali 12 rokov. A tak ľahko to zo svojich rúk nepustia…

Kým je v prípade našich vrelo milovaných politikov všetko jasné, sledujeme zaujímavé „podvodné prúdy“ v mainstreamových médiách. Zdalo by sa, že môžu byť spokojné, vyhrali ich „koníky“, ktoré propagovali tých 12 dlhých rokov a ktorí konečne zvíťazili. Ale… ako je známe, sú rovní a sú rovnejší. Predsa aj v radoch súčasnej opozície sú politici, ktorí viac alebo menej vyhovujú súčasnému liberálne-hnilému, slnečkarsko-stuchnutému a dúhovofarebnému mainstreamu. A „prúdové“ média začínajú tlačiť na „očistenie“ radov koalície, snažia sa vyhodiť z jej radov tých, ktorí aspoň trochu vyčnievajú z radu a nevyhovujú ich kritériám.

Práve preto najviac útočia na Borisa Kollára, ktorý aspoň minimálne apeluje na sociálny štát. Ako sa zisťuje, príliš nevyhovuje ani samotný premiér, ktorý síce teatrálne a nezáväzne, ale predsa spomína nejaké konzervatívne a kresťanské hodnoty. Stále viac vychádza najavo, že by slniečkari a mainstream radi zlepšili aj súčasnú vládu. Čo by im v súčasnosti ideálne vyhovovalo? Z koalície by mali vypadnúť OĽaNO a Sme rodina a súčasné rady „mamutov slniečkarstva, genderstva a liberálizmu“ SaS a Za ľudí by mali doplniť „progresivci“ a Spolu. To by bola vláda!..

No a práve tam je ten bezchvostý pes zakopaný. Práve preto mainstream príliš nepochvaľuje kollárovcov a matovičovcov, aj keď ani v ich radoch nie je nedostatok „správnych a dobrých“ slniečkarov. Ale predsa sú tam aj menší oportunisti na čele s predsedami týchto strán. Keď sa na železobetónovej konštrukcii vlády začali objavovať prvé praskliny, bol by tu čas na to, aby sa zaktivizovala opozícia. Ale v súčasnosti je tak rozbitá a roztrieštená, že nedokáže vôbec nič, okrem slovných útokov. Číže koalícia sa môže rozpadnúť iba v následku vlastnej hlúposti a magoristických chýb, v opačnom prípade aj tento zlepenec vydrží štyri roky.

Veľkú aktivitu zatiaľ neprejavujú ani strany, ktoré skrachovali počas minulých parlamentných volieb. Ani ich členovia sa príliš nepoučili a neodhodlali sa k väčším zmenám, bez ktorých nič nedosiahnu. Takmer nikde nedošlo k zmenám na čele týchto strán a ich predsedovia, ktorí doviedli svoje strany ku krachu, sú aktívni a bojujú o svoje posty, ako napríklad, aj Andrej Danko v SNS. Číže opozícia doposiaľ sladko spí a zatiaľ takmer nič nenaznačuje, že sa včas zobudí, aby sa pokúsila aspoň niečo urobiť počas budúcich parlamentných volieb. Ak sa nezobudí, tu aj o štyri roky bude vládnuť súčasná politická garnitúra – ak nie horšia…

Nuž, a po nočnom hlasovaní v parlamente všetko zostáva na svojom mieste: premiér v útulnom kresle, vláda na vysokom úrade, ministri v čiernych limuzínach a obalamutení a nespokojní občania pri televízoroch, v kuchyniach, obývačkách a krčmách. Aj naďalej budú sledovať v mainstremových médiách, ako sa vláda snaží „zlepšovať“ ich život a tlačiť ich do ešte väčšieho otroctva Bruselu a oligarchom.

A milovaní premiérom obyčajní ľudia budú aj naďalej počúvať, že štátna pokladnica je prázdna a vlastne sa nedá nič robiť kvôli pandémie koronavírusu – a to budú počúvať všetky štyri roky, ak vláda nepoloží sama seba. A stále budú obdivovať ponožky, odfotené v Bruseli a iných európskych mestách, možno sa dočkajú aj na spodnú bielizeň, ale sa na pozitívne zmeny pre krajinu a obyvateľstvo v období vládnutia súčasnej koalície určite nedočkajú. A nestačí, aby si niektorí tresli do čela a zarevali: „Panebože, koho sme zvolili!“ Treba sa sakramentsky zamyslieť – až bude praskať hlava – koho si budú voliť nabudúce…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár