Päť predsavzatí, ktoré zachránia váš vzťah

Add Comment

Autorkou tohto článku je klinická psychologička Lisa Firestone, riaditeľka pre výskum a vzdelávanie v Glendonovej asociácii:

Bez ohľadu na to, v akej fáze vzťahu práve sme, máme tendenciu sa pýtať, čo prinesie budúcnosť. Nijakí dvaja ľudia, ani dva páry nie sú rovnaké, ako by sme teda mohli predpovedať, kam nás cesta zavedie? Pravda je, že nemôžeme. Vzťahy sú zložitým a neistým územím. Napriek tomu som si počas rokov práce so všetkými typmi jednotlivcov i párov všimla niektoré vzory, ktoré, podľa môjho názoru, do vzťahu v istej fáze nevyhnutne prenikajú.

Blízkosť a udržanie si hlbokej úrovne intimity sú vzácnymi, ale krehkými vecami. Môžu nám  priniesť najväčší pocit radosti a naplnenia a zároveň však aj naše najhlbšie pocity zraniteľnosti, strachu a dokonca aj zlosť. Takže čo môžeme urobiť pre udržanie si toho  milujúceho pocitu, ktorý sme mali, keď sme si prvýkrát uvedomili, že sme sa zamilovali do inej osoby? Tu je päť predsavzatí, ktoré ak si pár osvojí, bude mať z nich určite prospech:

1. Zameranie sa na malé činy láskavosti

Pokiaľ by existovala jednoduchá odpoveď na to, čo robí ľudí šťastnými, bola by ňou veľkorysosť. Je to prirodzený posilňovač dobrej nálady, vedecky osvedčená metóda, ako žiť dlhší a spokojnejší život. Štedrosť k nášmu partnerovi neznamená výmenu tovaru či láskavosti systémom „oko za oko, zub za zub.“ Je to pretrvávajúci pocit, že pestujeme v sebe niečo, čo nám umožňuje byť v spojení s tým, čo nášho partnera rozjasní. Je to o dávaní zo seba v malých, ale o to významnejších krôčikoch, ako je láskavý pohľad, podporujúci úsmev alebo gesto uznania.

V priebehu  rokov sa partneri často stávajú navzájom lakomými. Môžu sa navzájom trestať neprejavovaním si záujmu alebo vzájomného zaľúbenia. Je dôležité, aby sme zostali v kontakte s našou túžbou dávať smerom k nášmu partnerovi a s potešením, ktoré nám to  môže priniesť. Ak naozaj milujeme, malo by sa to odrážať v našom správaní. Môžeme to urobiť tým, že sa dôsledne zapájame do činností, ktoré náš partner vníma ako prejavy lásky.

To znamená, že ponúkame niečo, na čom mu záleží, a to nielen v našom voľnom čase, alebo s akýmikoľvek podmienkami alebo limitmi. Keď to urobíme, môžeme mať pocit hlboko obohacujúcej spokojnosti. A navyše tým prebudíme ducha veľkorysosti aj v našom partnerovi, čo pomôže vo vzťahu vytvoriť prirodzenejší a plynulejší tok dávania a brania.

2. Dávajte pozor na vnútorný hlas, ktorý prehlbuje vzdialenosť

V každom človeku sa ukrýva vnútorný nepriateľ, ktorého jediným cieľom sa zdá byť ohrozenie nášho šťastia. Tento „kritický vnútorný hlas“ môže dokonca sabotovať náš vzťah. Je tu preto, aby nás varoval, aby sme mu v žiadnom prípade neverili, aby nám pripomenul, že je žiarlivý a podozrievavý. Môže nás „dávať dole“, ubíjať, dávať nám najavo, že sme príliš tuční, štíhli, škaredí, nudní alebo neúspešní na to, aby sme si mohli nájsť a udržať láskyplný vzťah. Skúste si všimnúť, ako sa do vášho vzťahu zakráda vnútorný kritik. Môže  znieť príjemne, keď hovorí: „Nedovoľ jej, aby sa k tebe dostala. Aj sám si úplne v pohode. Bude ti len ubližovať.“ Môže byť aj zlomyseľný, bombardujúci vás myšlienkami typu: „On ťa nemiluje. Teba by nikto nikdy nemohol mať rád, nikto o teba nestojí.“

Tento hlas by ste mali považovať za svojho nepriateľa. Vráža medzi vás a vášho partnera klin. Môže nás odvádzať  na cestu, ktorá nás vzďaľuje od toho, čo chceme. Pokúste sa odlíšiť tento „hlas“ od vašich vlastných, skutočných názorov. Nedopustite, aby sa mu podarilo vás presvedčiť o tom, že ak ste zraniteľný a otvorený k inej osobe, tak ste hlúpy a bláznivý, alebo že nie ste hoden lásky.

3. Buďte si vedomí fantázií, ktoré môžete vytvoriť

„Fantasy Bond“ je termín, ktorý vymyslel môj otec, psychológ a autor Robert Firestone. Popisuje ilúziu fúzie, ktorú si  páry často vytvárajú a ktorá nahrádza skutočnú lásku. Keď sa dvaja ľudia do seba zamilujú, vidia jeden druhého ako samostatného jedinca. Oceňujú a rešpektujú inú osobu ako oddelenú od seba. Ako plynie čas, môžu však tieto pocity lásky nahradiť pocitom bezpečia a istoty vyplývajúcej z toho, že sa začnú vnímať ako jeden celok. Môžu si vytvárať rutiny alebo začať si stanovovať pravidlá, o ktorých  sa domnievajú, že budú túto ilúziu splynutia chrániť. Tieto sily však v skutočnosti slúžia len k deflácii ich vzájomnej príťažlivosti a uduseniu  vzťahu. Zdá sa, že sa tým ich svet, ktorý spočiatku rástol, zmenšil.

Pre páry je veľmi dôležité, aby si boli vedomé hrozby, že ilúzia fúzie môže predstavovať model, ktorý vzťah v konečnom dôsledku poškodí. Dávajte si pozor na rutinu. Všimnite si, ak ste sa začali popisovať ako „my“ namiesto „ty a ja.“ Opýtajte sa sami seba, či sa na svojho partnera príliš nespoliehate. Miera, do akej vidíme v svojom partnerovi svojho záchrancu alebo rozšírenie samých seba  je mierou, do akej nemáme skutočný vzťah s reálnou osobou, ktorá existuje vedľa nás. Keď považujeme nášho partnera za samostatnú osobu, dokážeme si ho oveľa viac vážiť a aj si vychutnať to, kým naozaj je. Len vtedy, keď vidíme niekoho takým, aký skutočne je, s ním môžeme skutočne zdieľať niečo zmysluplného. Tento spôsob, nie ilúzia splynutia, nás bude s naším partnerom skutočne zbližovať a viesť k trvalému, milujúcemu prepojeniu.

4. Pomôžte vášmu  partnerovi cítiť sa v bezpečí

Často sa vo vzťahu priveľmi zameriavame na seba. Na to, čo som od svojho partnera dostal, prípadne nedostal. Ako sa vďaka nemu cítim? Ak nedokážeme vidieť veci z pohľadu druhého človeka, môže nám to spôsobiť problémy, ktoré vedú k poruchám v komunikácii alebo nedostatku empatie a porozumenia. Namiesto sústredenia sa na seba by sme sa mali snažiť myslieť na spôsoby, ako viac prejavovať lásku navonok. Čo by sme mohli urobiť preto, aby sa náš partner cítil šťastný alebo v bezpečí? Možno že by to znamenalo častejšie objatie alebo súhlas s tým, aby sme naše mobilné telefóny nechali za dverami spálne. Tieto malé činy láskavosti a náklonnosti môžu pre vzťah znamenať veľa.

Na rozdiel od ilúzie splynutia táto prax nie je o podľahnutí manipulácii alebo obetovaní našej nezávislosti. Ak je niekto príliš žiarlivý alebo od nás požaduje niečo neprimerané, nemali by sme ustupovať. Môžeme však jeho pocity reflektovať, aby sa cítil byť vypočutý. Takisto môžeme vyjadriť svoje vlastné pocity k nemu.

Napríklad môj priateľ si všimol, že po tom, ako sa oženil, sa jeho žena cítila čoraz neistejšia. Kedykoľvek odchádzal z domu, alebo robil veci s priateľmi, začala byť majetnícka a ustarostená. Jeho odpoveď nebola, že sa úplne vzdá  svojho spoločenského života. Namiesto toho sa jej spýtal, čo sa deje. Prejavil súcit k jej myšlienkam, ktoré o sebe mala. Uistil sa, že  potvrdí všetky pozitívne spôsoby, akými ju videl, ktoré sa líšili od toho, ako videla sama seba. Povedal jej, že s ňou trávi čas veľmi rád a že mu záleží na tom, ako sa cíti, ale jeho priateľstvo je tiež dôležitou súčasťou jeho života a robí mu radosť. V konečnom dôsledku chceli obaja tú istú, úplne jednoduchú vec a to mať pocit pochopenia a ocenenia. Potom si boli dokonca bližší, ako inokedy a to len tým, že sa spolu každý deň úprimne porozprávali.

Ak sme dôsledne a úprimne naladený na partnera a láskaví, zvyčajne to spustí recipročný postoj a konanie aj v našom partnerovi. Ak sa k druhému snažíme priblížiť s vrelým,  milujúcim a zraniteľným postojom, máme väčšiu šancu dostať láskavú odpoveď. Pevný základ vo vzťahu vytvára, ak sa obaja ľudia cítia videní, chránení, upokojovaní a v bezpečí, čo Dr. Daniel Siegel označuje ako „ 4 P“ bezpečnej väzby.

5. Ochota byť zraniteľným

Môže sa nám zdať, že láskyplný vzťah je tým, čo by sme chceli, väčšina z nás má však  v skutočnosti pre lásku nižšiu toleranciu, než si myslíme. Nie sme vždy zvyknutí na to, že sa s nami zaobchádza láskavo, alebo s láskou.  Láska k inej osobe vyvoláva veľa smútku, týkajúceho sa pominuteľnosti života. Ako psychologička a  autorka, Pat Love povedala: keď dostaneme to, čo chceme, pripomenie nám to prázdnotu, ktorú sme cítili v čase, keď sa nám to získať nepodarilo. Aby  naša schopnosť a tolerancia  milujúcich pocitov rástla, musíme byť ochotní cítiť smútok a byť zraniteľnými. V okamihu, v ktorom sa cítime byť ohrození, chceme takmer inštinktívne stvrdnúť alebo sa brániť. Odolnejšími sa však staneme, len ak skutočne zmäkneme a zostaneme otvorení, len takto dokážeme dávať aj prijímať viac lásky.

Veľká radosť takmer vždy prichádza spolu s veľkým smútkom. Skutočnosť, že máme niečo vzácne, nám často pripomína, že to jedného dňa stratíme. Ak sa budeme brániť bolesti tým, že sa poddáme svojim obávam, spôsobí nám to v našom milostnom živote veľa osamelosti a nespokojnosti. Ak si dovolíme byť zraniteľní, nutne budeme čeliť zraneniam alebo strate, zažijeme však tiež oveľa hlbšiu úroveň lásky a radosti. A čo viac si môžeme v budúcom roku priať, ako väčšiu kapacitu pre lásku a bohatšie zážitky, plné radosti?

Preložené z Psychologytoday.com

Silvia Benková
Robiť dobro je ako striekať parfém na druhých, trochu vône vždy zostane aj na vašich vlastných rukách.

Pridaj komentár

  & Časopis