Komerčné banky na Slovensku hlásia zvýšený dopyt po úveroch, nie však pre potreby kúpy bytu na vlastné bývanie alebo investičné podnikanie, ale väčšinou na jeho rekonštrukciu a modernizáciu, či dofinancovania hypotéky, alebo kúpu nového auta, na zaplatenie letných dovolenie ktoré v prípade Chorvátska dosť výrazne zdraželi kvôli jeho vstupu do eurozóny. Domácnosti akoby kopírovali terajší globálny trend zadlžovania, ktorý je dnes celosvetový trend číslo jeden, ktorý v prípade „prešvihnutia“ ich môže dostať do pasce platobnej neschopnosti. V požičiavaní peňazí by totiž domácnosti mali rešpektovať tieto dve základné pravidlá, a síce: „ Nepožičiavať si peniaze na kúpu čohokoľvek, čo neprináša aj výnos a tiež nepožičiavať si peniaze na čokoľvek čo stratí svoju funkčnosť skôr, ako je doba splácania peňažnej pôžičky“. Dopyt po peniazoch však nastal po tých drahších zdrojoch, ktorými sú v našom prípade spotrebné úvery, keďže z dôvodu, že požičané peniaze nie sú praktický ničím hodnotnejším kryté, sa ich cena pohybuje na úrovni takmer desať percent, čo je v eurozóne nadpriemer. Sú štáty ako Lotyšsko a Estónsko, kde cena spotrebného úveru atakuje hranicu nad 13 percent. Budúci vývoj cien spotrebných úverov závisí nielen od dopytu ale aj menovej politiky ECB a samozrejme kúpnej sily domácnosti, ktorá sa v tomto roku zatiaľ vyvíja priaznivo.
Česi si z príjmu odložia viac ako Slováci
Či to je dôvod prečo si Slováci „dovoľujú“ zo svojho mesačného príjmu menej odložiť ako maďarská a česká domácnosť, nešpekulujeme. Vo všeobecnosti ale platí, že priemerná miera úspor domácnosti v eurozóne je 15,3 percenta z ich príjmu, čo je o 30 percent viac ako šetria slovenské domácností ale o rovnaké percento menej ako šetria domácnosti v susednom Česku. Či to súvisí s tým že vkladové úroky v Česku sú o 20 percent vyššie a síce na úrovni 4,5 percenta, nemôžeme potvrdiť. Čo však môžeme potvrdiť, že v Česku sú vyššie úroky na hypotéky a preto česká domácnosť má záujem pri kúpe nehnuteľnosti si menej požičať a viac investovať z vlastných usporených peňazí. Na druhej strane však treba povedať, že čím slovenské domácností viac míňajú ako šetria, tým zvyšujú podiel domácej spotreby na HDP, ktorého rast je u nás vyšší ako v Česku, ale na druhej strane sa tým zvyšuje riziko zvyšovania inflácie. Ako sa budú vyvíjať ďalej spomínané makroekonomické situácie však bude závisieť od vyriešenia celého radu geopolitických problémov, akými najnovšie je pozastavenie dodávok ropy od ruského Lukoilu cez ukrajinské územie, ktorú odoberá aj Slovnaft, s ktorým sa v rámci platných medzinárodných zmlúv ako aj sankčných opatrení nepočítalo.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.