PERÚNOVE HROMNICE – TRADIČNÝ SVIATOK NA SLOVANSKOM DVORE SLAVICA

Foto: Miloš Zverina

Slávenie sviatku v Lete 7533 (Rok 2025) na Slovanskom dvore

V nedeľu 2. februára 2025 sa na Slovanskom dvore SLAVICA zišloasi päť desiatok účastníkov slávnosti Perúnových Hromníc, aby spoločne slávili tento tradičný slovanský sviatok. Slávnosť začala v Pribinovej dvorane, kde predseda Slovanského spolku SLAVICA oboznámil prítomných účastníkov s pôvodom a obsahom sviatku Hromníc.

Po krátkom úvode Elena Jamrich Hadvigová zaspievala dve krásne slovenské piesne. Slávnosť pokračovala už tradičným hudobným vystúpením skupiny Vrbovské Vŕby. V prestávkach medzi piesňami  vedúci skupiny Andrej Jobus predstavil prítomným niekoľko tradičných hudobných nástrojov. Spomenul aj príhodu z rozprávania svojho predka, ktorý mal zvyk pri počutí prvého hromu gúľať sa po zemi, aby si tak zabezpečil bohatú úrodu. Neprajníci našich pôvodných zvykov a tradícii vymysleli na to aj povedačku „somári sa váľajú, bude pršať“. Po doznení poslednej skladby „Slovanská“ sa všetci spoločne odobrali do Vieroslavína na Slovanskom dvore k vykonaniu hromničných obradov. Na úvod privítali nový prírastok do Slovanského panteónu, idol Perúna. V obrade už ďalej pokračoval brat Rudy Sokol. Účastníci Perúnových Hromníc spoločne pozdravili všetky svetové strany (chvála a sláva juhu, západu, severu a východu) a hudobníci na každú svetovú stranu zatrúbili rohmi. Zvykla sa vzdať úcta aj štyrom živlom (zem, voda, oheň a vzduch). Hlavý obradník v spolupráci so všetkými účastníkmi založil živý oheň pod reliéfom Perúna do ktorého sa vhadzovali pripravené obetiny. V závere hromničného obradu gazda zapálil od živého ohňa gazdovskú sviecua účastníci svoje Hromničky, aby potom spoločne za zvuku gájd obišli Pribinovu dvoranu a následne celý Slovanský dvor. Pred odchodom do svojich domovov si všetci zaželali zdravie, šťastie a lásku do ďalších Perúnových Hromníc Leta 7534.

 

Pôvod a obsah sviatku Hromníc

Hromnice je názov českej obce v okrese Plzeň, no zároveň je to aj názov tradičného sviatku našich predkov, ktorý patrí neodmysliteľne k duchovnej kultúre Slovanov. Slávime ho vždy druhého februára v roku, približne na 43. deň od zimného slnovratu (40. deň po „narodení“ slnka).V našej pôvodnej (predkresťanskej) kultúre mal pomenovanie „Perúnove Hromnice“alebo „Stretenie“. Druhého februára na deň Hromníc sa nachádza zima približne vo svojej polovici a predlžuje sadeň.Veď aj slovenská pranostika hovorí „Na Hromnice o hodinu více“.Podľa našich predkov sa prvý krát stretáva zima s jarou (Morena s Vesnou). Preto sa v tradícii starých Slovanov tento sviatok volal aj„Stretenie“. Zima ešte neustúpila, no už je „cítiť“ jej koniec. Traduje sa, že v tento deň počuť hrom ako dôsledok prvej bitky Moreny s Vesnou. Dochádza k stretu medzi tmou(chladom) a svetlom (teplom).Hromnice sú aj dňom Perúna, Boha ohňa, blesku a hromu.Perúnove Hromnice sú staroslovanským predchodcom kresťanského sviatku Hromníc. Tento deň bol v predkresťanskej tradícii zasvätený Perúnovi, slovanskému Bohu. Keďže Perún bol bohom hromov a bleskov, naši predkovia verili, že práve on ovláda prírodné živly. Modlili sa k nemu, aby ochránil úrodu a domovy pred búrkami a nešťastiami.Slávili sa na začiatku februára, keď sa dni začali predlžovať a zima pomaly ustupovala.Oheň a svetlo zohrávali dôležitú úlohu, podobne ako svätenie hromničných sviec.Perúnovi sa obetovali dary, ako napríklad med, chlieb, ovocie či zrno, aby si ľudia zabezpečili jeho priazeň.V niektorých oblastiach sa robili rituály na ochranu pred bleskami a búrkami.Sviatok sa slávil väčšinou v tichosti kruhu rodiny, no boli aj regióny, kde mladí ľudia vyšli zo svojich domov a spoločne spievali piesne no bez slávnostných hier a posedenia, alebo sa spoločne vybrali nasánkovačku alebo kĺzačku na ľade.

 

Pranostiky na Hromnice

K Hromniciam sa viažu aj rôzne slovenské ľudové pranostiky. Podľa jednej z pranostík sa medveď vo svojom brlohu obracia na druhú stranu.Väčšina Hromničných pranostík prorokuje, že ak je na Hromnice poriadna, tuhá zima, znamená to skorý príchod jari a pekné leto, a naopak, teplé Hromnice veštia studenú jar a zlú úrodu. Niektoré z pranostík k Hromniciam:

 

Hromnice, zimy polovice.

Prešli Hromnice, koniec sanice.

Na Hromnice chumelice, nebýva už zimy více.

Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.

Keď na Hromnice sneh a vietor duje, to skorý príchod jari zvestuje.

Keď sú na Hromnice snežné povetrice, objaví jar skoro usmievavé líce.

Ak na Hromnice mrzne, bude dobré leto.

Keď na Hromnice sneží, jar už nie je ďaleko.

Raduje sa gazda, keď si na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice.

Ak na Hromnice napadne čo i len toľko snehu, čo na čiernej krave zbadáš, bude úrodný rok.

Keď sú na Hromnice veľké chumelice, veselo si puká sedliak zo svetlice.

Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj slamu na chodníčku.

Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zmrzne.

Keď sú tiché, teplé Hromnice, budú búrlivé a snežné Kvetnice.

Keď sú na Hromnice snežné povetrnice, objaví jar skoro usmievavé líce.

 

Hromničná sviečka

Na Hromnice si naši predkovia zapaľovali hromničné sviečky„Hromničky“, ktoré ich mali ochraňovať pred búrkou a hromom počas celého roka. Zároveň chránili aj ich obydlie pred úderom blesku a budúcu úrodu na poli. Zapálenú sviečku kládli vedľa zomierajúceho, aby uľahčili jeho skon, chránili ho pred nečistými silami a svietili mu na cestu do druhého sveta. Ich dymom sa robili ochranné symboly na dvere a okná proti zlým duchom. Neskôr si ajkresťania posväcovali sviečky „hromničky“ v kostoloch a nosili si ich do svojich domov, kde ich mali ochraňovať. Sviečky sa vyrábali z toho najlepšieho vosku, ktorý sa odkladal na tento sviatok. Tento zvyk sa v súvislosti s Hromnicami zachováva dodnes. Známe sú aj rôzne rituály a spôsoby vyhotovenia hromničnej sviečky. Hromničnú sviečku „hromničku“ mali naši predkovia v každej  domácnosti. Zapaľovali ju počas búrky, aby do domu neudrel hrom (blesk). Hromnička sa používala aj v ľudovom liečiteľstve.

 

Hromničné rituály a obrady

 

Gazdovský obrad:

Veľká sviečka vyrobená majiteľom, gazdom alebo hospodárom domu. Takúto sviečku vyrába hlava rodiny v deň Hromníc alebo poslednú sobotu pred Hromnicami. Sviečka musí byť veľká, často vysoká desať dlaní. Muž zapáli túto sviečku v svätišti a prinesie ju do obydlia. Ak nie je svätište, sviečku zapaľuje na domácom oltári v krásnom kúte domu. Sviecu vtedy nenechá dohorieť, ale ňou obchádza gazdovstvo (dom, dvor, hospodársku časť, záhradu, pole,…). Potom sa svieca zhasne, uloží sa na oltár a zapaľuje sa počas ďalších sviatkov v roku. Zároveň sa zapaľuje počas búrok, aby ochránila dom pred úderom hromu(blesku). Do ohňa sa v tento deň hádžu rôzne obetiny predkom.

 

Dievčí obrad:

Dievčia hromničná sviečka „vrkôčik“. Takéto sviečky vyrábajú ženy z tenkých máčaných sviečok a skrúcajú ich do vrkoča. V tomto prípade môže byť niekoľko hromničných sviec, ale všetky musia byť zahovorené (zapovedané) k sviatku Hromníc. Hromničná sviečka môže byť vyrobená vopred pred sviatkom. Spravidla sa robí v najbližšiu sobotu pred Hromnicami a v deň sviatku Hromníc sa iba posväcuje. Dievčatá ju zapletali z troch tenkých sviečok zo včelieho vosku do vrkoča, čo symbolizovalo spojenie troch svetov, a to sveta JAV, NAV a PRAV. Hromničné sviečky boli a sú mocným nástrojom ľudovej mágie. S ich pomocou môžeme odvrátiť negatívne účinky búrok a bleskov. A naopak, počas veľkého sucha môžeme privolať búrku a dážď.

 

Veleslav

 

 

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto: Miloš Zverina

 

Foto: Miloš Zverina

 

 

 

 

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

 

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

 

 

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2025

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár