Plamene globalizácie

· Čas čítania: 4 min.
Zdroj: Shutterstock

Naša vláda musí chrániť predovšetkým naše záujmy. Videli sme ako vlády krajín EÚ na začiatku pandémie zabudli na proklamovanú podstatu EÚ a uchýlili sa k svojim riešeniam.

Dôsledné vnímanie vlastných záujmov SR je vlastne totožné s dôsledným rešpektovaním perspektívnych záujmov slovenskej štátnosti, a to práve z aspektu môjho nadpisu. Obávam sa, že na to sa zabudlo aj pri menovej reforme našej ekonomiky pri prijatí eura. Na základe teórie výmenných kurzov moji doktorandi vypočítali výmenný kurz 19,18 Sk za 1 euro.
Čitateľovi sa môže zdať divný môj nadpis dnešnej úvahy. Priznám sa, podmienili ho reálne plamene, ktoré nám ukazovali zo Sibíri či z USA. Akosi mi prebehlo hlavou, že takou ničivou silou je dnešná civilizácia a jej globalizácia.
Súčasnosť, ktorá nás prekvapila koronavírusom mi však akosi vnukla myšlienku, že vesmír si chystá nové ľudstvo. Totiž varovania vedcov, žiaľ, nie si príučkou pre ľudstvo. Ba niektorí politici, napr. D. Trump, sa spočiatku vysmievali z koronavírusu. Verím, že moja myšlienka, že vesmír si chystá nové ľudstvo, sa nebude pokladať za konšpiráciu. A práve to chcem vyvrátiť tým, že nadpis mojej úvahy hovorí o plameňoch globalizácie.
Hlavným prvkom manipulácie dnešnej spoločnosti je odvedenie pozornosti ľudí od dôležitých problémov a rozhodnutí politických a ekonomických vládnucich kruhov neustálym vypĺňaním, nasycovaním informačného priestoru bezvýznamnými správami. Metóda odvedenia je veľmi dôležitá preto, aby sa zabránilo tomu, aby občania získali dôležité vedomosti v oblasti dnešných filozofických trendov, trendov dnešných vied, ekonómie, psychológie, neurobiológie a kybernetiky.
Totiž problematika globalizácie svetovej ekonomiky ozaj zaujíma ústredné postavenie v dielach J. Naisbita, P. Abudernovej, A. Tofflera, či H. Tofflerovej. Hovoria, že globalizácia sa priamo, či nepriamo prejavuje vo všetkých stránkach života spoločnosti, no jej história zároveň ukazuje, že bázický, určujúci význam majú dve dimenzie jej rozvoja. Prvou sú prevraty v technologickom spôsobe výroby, výmeny a informačnej komunikácie, ktorými sa vytvárajú materiálne predpoklady a prostriedky globalizácie. Druhú predstavuje rozmanitosť spoločensko-ekonomických foriem, prostredníctvom ktorých sa globalizačné procesy realizujú.
Pozrime si v realite, aspoň krátko, spomenuté rozmanitosti. V roku 1950 francúzsky minister zahraničných vecí R. Schumann navrhol vznik Európskej spoločnosti uhlia a ocele. Ratifikáciu zmluvy v Paríži urobili Francúzsko, Taliansko, Západné Nemecko a krajiny Beneluxu.  Tak vznikol Európsky spoločný trh s uhlím a oceľou.  25. marca 1957 vznikla European Economic Community (Európske hospodárske spoločenstvo) a to zmluvou z Ríma. Odsúhlasili ju vlády Belgicka, Francie, Nemeckej spolkovej republiky, Talianska, Luxemburska a Holandska. Išlo o postupný prechod na úplnú colnú úniu (full customs union), odstránenie bariér, aby vznikla možnosť voľného pohybu kapitálu, práce a služieb ako aj ustanovenie spoločnej poľnohospodárskej a dopravnej politiky. V roku 1979 vznikol Európsky monetárny systém, ktorý presadil nové intervencie v nových výmenných kurzoch, a aj systém úverovania. Rozblčali sa plamene. Prijali sa hranice  pre výmenné kurzy a to v hraniciach  2,5 % od odsúhlasenej  centrálnej miery.
V roku 1998 európske vlády vytvorili Delorsov výbor, ktorý mal preskúmať možnosti  monetárnej únie. Záver správy uvádza, že bola vynegociovaná Maastrichtská zmluva a to v decembri 1991, ktorú podpísali v novembri 1993. Nebudem rozoberať kritériá. Iba uvediem aspoň pozície troch krajín. Francúzsko spĺňalo všetkých 5 kritérií. Taliansko v rokoch 1991 a 1992 nespĺňalo ani jedno kritérium. Veľká Británia spĺňala iba 2 z 5 kritérií, ale si vyhradila možnosť odstúpiť od zmluvy (stalo sa). Hlavne však musím spomenúť problém NSR. V roku 1990 sa NSR zlúčila s NDR. Západonemeckí ekonómovia vypočítali výmenný takýto kurz: 2 východonemecké marky : 1 západonemeckej marke. Kancelár Kohl v septembri 1990 rozhodol, že to bude 1:1. Vzniklo veľa protestov, ale nakoniec zvíťazil Kohl. V roku 1992 však vznikla kríza EMS, vzbĺkol plameň. Vyústila vznikom Maastrichtskej zmluvy.
Globalizácia je však celoplanetárny problém. Podopriem toto tvrdenie iba spoločnosťou Monsanto. Monsanto je medzinárodná, celoplanetárna, v USA založená agrochemická spoločnosť, pôsobiaca v sektore poľnohospodárstva. Jej hlavným zameraním je produkcia osív, agrochémie a biotechnológií. Je to najväčší svetový (celoplanetárny) producent herbicídu glyfosát, predávaného pod ochrannou značkou Roundup, ako aj líder v oblasti GMO plodín. V SR máme MONSANTO SLOVAKIA. Aby sa usporila pôda, odporúčajú siať kukuricu hustejšie, užšie riadky!!
Z týchto všetkých spomenutých faktov, bez hlbšej analýzy, si čitateľ mohol urobiť predstavu, čo indikuje nadpis mojej úvahy. Zhrnutie mojej úvahy si dovolím naformulovať do týchto myšlienok. Verím, že aj čitateľ zisťuje protirečivosť ekonomických, sociálnych, ekologických a celkových spoločenských súvislostí globalizácie. Ide však predovšetkým o podnik v súradniciach globalizácie, čo naznačuje Monsanto. Ona diktuje, čo sa bude diať, bez ohľadu na potreby štátov. Ale mali by sme si uvedomiť aj negatívne priority, čiastočne v úvahe spomenuté, v smerovaní a uplatňovaní technologického pokroku, čo aspoň parciálne indikuje problém, možnosti, so sledovaním našich ľudí, ktorí sa v čase koronavírusu vracajú domov zo zahraničia. A čitateľ iste v TV vidí aj globálnu celoplanetárnu deštrukciu životného prostredia, hlavne vďaka plastom. Toto nie je skutočne humánny civilizačný pokrok. Pociťujeme plamene globalizácie.

Čiže, zato je dôsledné vnímanie vlastných záujmov SR vlastne totožné  s dôsledným rešpektovaním perspektívnych záujmov slovenskej štátnosti, ktorá môže byť limitovaná práve procesmi dravej globalizácie. Pomôžem si citátom zo SME zo dňa 7/9/2020: „Krajina neobmedzených možností, v ktorej hocikto môže hocičo – napríklad stať sa predsedom parlamentu a nemať pritom vychodenú ani základnú školu slušného života.“ Extrémne protirečivé prejavy dnešnej mojej úvahy.

Autor: Prof. Jaroslav Husár

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Zdroj: Slovenské slovo, 7.9.2020

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

PREDPLATNÉ ZEM&VEK 2021

 

Náš časopis sa chce vymaniť z bežných stereotypov nielen svojím obsahom a spracovaním, ale aj tým, že nebude publikovať inzerciu a reklamy. K predplatnému síce neponúkame zľavy v hypermarketoch a kozmetických štúdiách, ale našim najúprimnejším poďakovaním za Vašu priazeň je rozšírenie Vášho časopisu. Ostávame aj naďalej bez akejkoľvek reklamy a preto sa nemusíme spovedať žiadnym sponzorom, inzerentom ani politickým stranám. Práve toto je jediným a skutočným kritériom nezávislosti, vďaka ktorej môžeme slúžiť iba Vám, čitateľom. Aj z tohoto dôvodu sme výlučne závislí iba na predaji a predplatnom. Srdečne ďakujeme za Vašu podporu.

 

OBJEDNAŤ PREDPLATNÉ

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár