Platobná neschopnosť USA na spadnutie

Čas odtikáva stále hlasnejšie. A nervozita vzrástla na globálnom finančnom trhu najmä po tom, čo americká ministerka financií a bývalá guvernérka americkej centrálnej banky Fed Jenet Yellen upozornila na možnosť nedostatku hotovosti v USA už v úvode júna.

Rokovanie o takzvanom dlhovom strope je v USA bežnou záležitosťou. Pravidelné zdvíhanie dlhového stropu v USA je proces, ktorý umožňuje vláde požičiavať si peniaze na pokrytie svojich výdavkov a záväzkov. Dlhový strop je zákonný limit stanovujúci, akú maximálnu čiastku môže vláda dlhovať. Ak by limit nebol zvýšený, USA by sa dostali do platobnej neschopnosti.

V prvej fáze by vláda bez možnosti požičiavať si peniaze nebola schopná pokryť svoje výdavky a záväzky, ako sú platy vojakov, dôchodky, sociálne dávky alebo splátky dlhu. Štátni zamestnanci by preto museli odísť na vynútenú dovolenku. V týchto prvých dňoch po náraze na dlhový strop by sa preto ministerstvo financií muselo rozhodnúť, ktoré platy má prednostne uspokojiť a ktoré odloožiť alebo znížiť. Toto sa už v histórii aj stalo – a takýto výpadok na pár dní by bol nepríjemný, ale nie zničujúci.

Ak by sa však nepodarilo vymaniť sa z tejto situácie napríklad do týždňa, dôsledky pre americkú aj svetovú ekonomiku by už začínali byť úplne zásadné. Svojím rozsahom by sme to smelo mohli prirovnať napríklad k lockdownom v priebehu covidu. Veľmi rýchlo by došlo k strate dôvery investorov v americký dolár, teda k oslabeniu dolára, ku skokovému poklesu akcií a prepúšťaniu pracovníkov. Tiež by sa zvýšili náklady na požičiavanie pre vládu aj súkromný sektor, takže by sa výrazne zhoršila platobná morálka. A iste si dokážete predstaviť, že také náhle a plošné zhoršenie platobnej morálky by bolo poslednou ranou z milosti pre nalomené americké banky, ktoré sa stále nemôžu plne vymaniť z nedávnej a len dočasne odloženej bankovej krízy.

Zvyšovanie dlhového stropu bolo v minulosti spravidla rutinnou záležitosťou, od roku 1960 bol dlhový limit zvýšený či zrušený zhruba 80x. Napríklad len za vlády prezidenta Donalda Trumpa bol zrušený trikrát. Lenže v posledných rokoch sa stále viac stáva predmetom politických sporov medzi republikánmi a demokratmi, ktorí majú rozdielne názory na rozpočtovú politiku a výdavkové balíčky. Zďaleka nejde „len“ o odlišný pohľad na prevádzkové finančné záležitosti. V jadre sporu je fundamentálne odlišný filozofický pohľad na smerovanie americkej politiky a ekonomiky. Republikáni si totiž uvedomujú, že rastúce zadlžovanie USA v konečnom dôsledku zväčšuje štátny sektor na úkor súkromného, ​​čiže znamená plíživý odklon od trhovej ekonomiky smerom k ekonomike štátnej a socialistickej. Nakoniec v USA v tomto ohľade ide o rovnaký jav, pred akým dlhodobo varujem v Európe.

V pondelok na tému dlhového stropu rokovali americký prezident Joe Biden a šéf Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy. Výsledok žiadny. Zhodu treba nájsť tento týždeň, aby potom návrh stihol zavčasu schváliť Kongres a Biden podpísať. Technicky vzaté je tak čas už len do nedele 28. mája.

Historicky vzaté, zatiaľ sa rozvrat verejných financií vždy podarilo oddialiť. Z tohto pohľadu teda väčšia pravdepodobnosť je, že sa to podarí aj teraz . Ak ale nie – aj keď tá pravdepodobnosť je menšia – pripravte sa na náraz: Akcie aj dolár pôjdu dolu z kopca.