Fiškálna politika vlády a menová politika ECB majú k dispozícii nástroje k tomu aby 4 makroekonomické ukazovatele čo sú HDP, nezamestnanosť, inflácia a obchodná bilancia, vykazovali čo najlepšie percentá, čo sa však stáva málokedy. Aká bola venovaná pozornosť dlhom nešpekulujeme, ale podľa toho aká je dnes miera zadlženia južného krídla eurozóny, to veru s eurom nevyzerá najlepšie. Ako sa to mohlo stať, že Grécko má dlh 189, Taliansko 152, Portugalsko 128, Španielsko 118 a takto by sme pokračovali po Slovensko 62 percent k HDP? Pričom všetky pre vstupom do eurozóny museli splniť maastrichtské kritéria stability eura, ktoré vyžadovali deficit verejných financií pod 3 a deficit verejného dlhu pod 60 percent k DPH, čo Slovensko pri vstupe do eurozóny splnilo. V roku 2015 bol prijatý Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého cieľom bolo udržať dlhodobé hospodárenie s peniazmi v požadovaných hraniciach, čo u nás fungovalo až do roku 2019. Tento striktne počítal s konkrétnymi hraničnými percentami a sankciami pri prekročení vrátane povinnosti vlády požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Ústavný zákon pamätal aj na výnimky, pri ktorých bolo možné deficity prekročiť a to v prípade výskytu neočakávaných živelných udalostí akým bola aj koronavírusová pandémia.
Úročenie štátnych dlhopisov narastá
Priemerná zadlženosť eurozóny je viac ako 95 percent k HDP, čo bol asi aj hlavný dôvod prečo ECB tak otáľala so zvýšením úrokových sadzieb, ako aj s prestaním tlačenia masy lacných peňazí za ktoré sa vykupovali štátne dlhopisy tých najviac zadlžených štátov eurozóny. Napokon sa len predsa rozhodla sprísniť svoju menovú politiku zvýšením oboch základných úrokových sadzieb, ale aj prestala s vykupovaním spomínaných štátnych dlhopisov. Čo však prekvapilo je ponechanie si zadných dvierok ďalšieho neštandardného nástroja menovej politiky na ochranu jej transmisie tak, aby sa potlačili aj neopodstatnené a nesystémové turbulencie na finančnom trhu, ktoré by sa uplatnili pri ohrození rovnomernosti menovej politiky ECB. Keďže podľa názoru finančníkov sú narastajúce dlhy spôsobené fiškálnou politikov vlády ako dôsledok opatrení na záchranu pracovných miest počas pandémie, sa Európska komisia už rozhodla predĺžiť aj termín sledovania spomínaných maastrichtských kritérií až po roku 2024. Zvyšovanie úrokových sadzieb má vplyv na výšku výnosov z 10 ročných štátnych dlhopisov. V Taliansku je ich výnos 3,4 percenta, na Slovensku 2,2 percenta a najmenej v Nemecku, len 1.2 percenta. Na ich percentuálnu sadzbu má vplyv aj miera zadlženosti domácej ekonomiky. Oba spomínané deficitné ukazovatele sa porovnávajú k HDP a preto je dôležité, aby tento makroekonomický ukazovateľ narastal vždy o viac percent, ako miera narastajúcich dlhov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.