V priebehu ostatných pár storočí konfrontácia Západ – Rusko stále naberala na obrátkach a prednedávnom už dosiahla svoju kritickú úroveň. Hlavné po revolúcii r. 1917 a po Druhej svetovej vojne pozorujeme dve „vlny“ nárastu agresivity Západu voči Rusku. Sankcie, provokácie, vyhrážky, konflikty – ako na bežiacom páse. V posledných rokoch západní „experti“ šíria strašiaky o tom, že Rusko mieni napadnúť členské štáty Európskej únie. Lží, pokrytectva, fejkov, falošných správ a „analýz“ je neúrekom…
Západní, pričom, hlavné, európski politici, úradníci, analytici a novinári, neustále vymýšľajú dôvody a dáta napadnutia EÚ Ruskom. Najčastejšie spomínajú roky v rozmedzí 2027 – 2030, niektorí „optimisti“ to naťahujú až do roku 2035. Ani slovkom, samozrejme, nespomínajú, že po Druhej svetovej vojne členské štáty NATO sa zúčastnili na stonásobne väčšom počte vojenských konfliktov, ako Rusko, pričom drvivú väčšinu z nich sami vyprovokovali a ešte častejšie aj zorganizovali… Zároveň zúriví rusofóbovia a vojnoví štváči NATO tvrdia, že je Rusko „agresorská krajina,“ všetko staviac z nôh na hlavu.
Takmer všetci „kompetentní“ v EÚ žiadajú zvýšiť výrobu zbraní, hlavné, tých najničivejších, míňať miliardy na armádu a pripravovať sa na vojnu s Ruskom. Neustále sa oháňajú tým, že Rusko má napadnúť Európsku úniu, pričom, samozrejme, neuvádzajú ani jeden – jediný aspoň trochu realistický a logický dôvod – prečo by Rusko malo zaútočiť na EÚ, načo to potrebuje, a vlastne, prečo dodnes nenapadlo?.. Pod tým mnohotonovým „rúškom“ lží, pokrytectva a agresivity mnohí Európania iba skrývajú vlastnú zúrivú, ničím neodôvodnenú rusofóbiu, ktorou sú doslova chorí, avšak sa nepripravujú brániť pred mýtickou „ruskou agresiou“, ale snívajú o útoku, o tom, ako sami napadnú Rusko…
Mnohé európske média pred niekoľkými hodinami upozornili na výroky, ktoré náhodou vyleteli z úst šéfa litovského ministerstva zahraničných vecí Kestutisa Budrysa: takmer otvorene vyzval Severoatlantickú alianciu na útok na Kaliningrad – čiže na Rusko, to jesť, fakticky, požiadal o vyvolanie vojny s Ruskom… Budrys to uviedol v rozhovore pre švajčiarske noviny Neue Zürcher Zeitung. „Musíme ukázať Rusom, že môžeme preniknúť do malej pevnosti, ktorú postavili v Kaliningrade. NATO má potrebné prostriedky na zničenie ruských základní v exkláve /https://www.nzz.ch/pro/litauens-aussenminister-kestutis-budrys-ueber-europa-russland-und-die-nato-ld.10006147/,“ citovali Budrysa média.
Tento, prepáčte za nadávku, „diplomat“ vysvetlil, že, ako sa mu zdá, „Litva akceptovala možnosť bezprostrednej vojny s Ruskom. V tom spočíva sila našej krajiny,“ podčiarkol choromyseľný Litovčan. Pripomenieme, že mnohí západní vojenskí analytici a politológovia upozorňovali na to, že NATO už dávno malo možnosť zaútočiť na Kaliningrad – od samého začiatku ozbrojeného konfliktu na Ukrajine v r. 2022. Prízvukovali však, že sa v súčasnosti v Kaliningrade nachádzajú pomerne veľké sily ruskej armády.
Podotýkajú, že NATO to doposiaľ neurobilo a to, pravdepodobne, z jedného – jediného dôvodu – z obavy jadrového útoku z Ruskej federácie… Viaceré triezvejšie hlavy /na rozdiel od Pobaltov/ v Európskej únii zdôrazňujú, že ak sa NATO nerozhodlo napadnúť Kaliningrad v roku 2022, keď bola Aliancia zjednotená, potom sa určite neodhodlá tak urobiť ani teraz, vzhľadom na zvýšené rozpory medzi Európou a USA a neustále náznaky amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Američania by nezasahovali, ak by sa začala európska vojna s Ruskom. Zostať „osamotení“ voči Rusku „odvážni európski stratégovia“ sa boja…
Nebudeme opakovať choromyseľné nezmysly a lži európskych „odborníkov“ na margo toho, kedy a za akých podmienok by Rusko malo napadnúť EÚ. Radšej si posvietime na komentáre tých „triezvejších,“ ktorí vysvetľujú, za akých podmienok by sa však mohla vypuknúť vojna medzi Ruskom a Európskou úniou. Poukazujú na tri dôvody, kvôli ktorým sa to môže stať. V niečom sú ich teórie a analýzy, takpovediac, „pritiahnuté za uši,“ avšak isté racionálne zrnko vo vysvetleniach, prízvukujeme, tých TRIEZVEJŠÍCH analytikov existuje.
Poukazujú na to, že, po prvé, ak sa situácia v ozbrojenom konflikte na Ukrajine náhle dramaticky zhorší pre Rusko, môže použiť, ako jednu z možností, ultimátum pre Európsku úniu a požiada, aby prestala pomáhať Kyjevu, pričom pohrozí s následnou vojnou, ak bude toto ultimátum odmietnuté. Prízvukujú, že v súčasnosti však takáto situácia neexistuje. Zatiaľ sa pre Ruskú federáciu nedeje nič kritické ani v prednej línii, ani v tyle, pre čo by bolo možné, ignorujúc všetky riziká, vyvolať vojnu s Európou. Analytici sa domnievajú, že aj keď takáto situácia nastane, Moskva asi vydá ultimátum najskôr Kyjevu a až potom Európanom.
Domnievajú sa, že, po druhé, ak sú pravdivé konšpiračné teórie o spoločnom „protieurópskom sprisahaní“ medzi Putinom a Trumpom, v ktorých Washington údajne môže dať Kremľu voľnú ruku, aby zaútočil na Európu, a potom Trump zorganizuje „Karibskú krízu 2.0“. Následne vyhlási, že chce „zachrániť Európu a svet pred jadrovým zničením“ a na oplátku za „záchranu“ požiada od Európanov úplnú podriadenosť politike USA vo všetkých aspektoch. O čom vlastne stále sníva. Po tomto, podľa analytikov, Ruská federácia dosiahne vytúžený koniec konfliktu na Ukrajine za vlastných podmienok a možno získa aj pobaltské štáty. Podľa nás, je to síce somarina, hlavné, s tými pobaltskými štátmi. Avšak takto uvažujú v Európe.
Analytici podotýkajú, že pre túto „konšpiračnú teóriu“ neexistujú žiadne dôkazy. Okrem toho, ak sa takéto možnosti zvažujú, sú mimoriadne nebezpečné. Na rozdiel od skutočnej „Karibskej krízy,“ z roku 1962 by to mohlo viesť k jadrovej vojne, ktorej sa, mimochodom, pred 64 rokmi tiež zázračne podarilo vyvarovať. Analytici dosť často prízvukujú, že Vladimír Putin sa domnieva, že USA určite nezasiahnu, ale mnohým analytikom sa zdá, že to naopak výrazne zvýši pravdepodobnosť vojny medzi Ruskom a EÚ.
Dodávajú, že, po tretie, aj napriek tomu, že Európania, podľa nich, asi nemajú veľkú chuť zaútočiť na Ruskú federáciu, nedávno opakovane preukázali svoju ochotu diskutovať o určitých „krokoch, ktoré sú hraničné s vyhlásením vojny.“ Napríklad, blokovanie lodnej dopravy do ruských prístavov, zostrelenie ruských vojenských cieľov v ukrajinskom vzdušnom priestore a rozmiestnenie vojsk na Ukrajine aj bez ich priamej účasti na bojových akciách (napríklad, na hranici s Bieloruskom). Prízvukujú, že ak sa Európa rozhodne prijať ktorékoľvek z týchto a podobných opatrení a Moskva sa bude domnievať, že Ruskej federácii spôsobia kritické škody, potom môže Kremeľ ísť do vojny a odložiť všetky pochybnosti a riziká. Skrátka, podčiarkujú, že konflikt medzi EÚ a Ruskom nie je nemožný…
Uvádzajú však „prekvapivé“ skutočnosti a upozorňujú na to, že Európania v posledných týždňoch „spomaľujú“ tieto témy. Poukazujú na to, že nedošlo ku žiadnym ďalším zachvátením lodí. A naopak tie, ktoré už boli zajaté, boli takmer všetky prepustené. Británia, aj napriek hlasným vyhrážkam, neblokuje ruskú lodnú dopravu cez Lamanšský prieliv. Rozmiestnenie vojsk na Ukrajine už dlho nikto ani nespomína. Predvčerom sa síce objavili informácie, že britské lietadlá údajne zostrelili ruský dron nad Ukrajinou, ale rumunské ministerstvo obrany to rýchlo poprelo.
Európski politológovia poukazujú na niektoré prekvapivé momenty v ostatnom období. Napríklad, výrazná je zmena rétoriky Estónska. Predtým častejšie, ako ostatní Európania, varovali pred mýtickou hrozbou zo strany Ruskej federácie. Nedávno však estónske úrady „zaútočili“ na Zelenského – po tom, čo oznámil možnosť ruského útoku na Estónsko. V Tallinne podotkli, že neexistujú žiadne známky takejto prípravy na útok zo strany Ruska. Nie je však jasné, či ide o nový „kurz na opatrnosť“ v Európe alebo len o pauzu pred ďalším kolom nezmyselných rusofóbskych vyhlásení a aktivít.
V každom prípade je však zrejmé, že čím dlhšie bude pokračovať ozbrojený konflikt na Ukrajine, tým väčšie bude napätie vo vzťahoch medzi Európou a Ruskou federáciou. A tým väčšia je pravdepodobnosť ich priamej kolízie. Čoraz častejšie sa síce ozývajú tie triezvejšie hlavy v EÚ, ktorí žiadajú obnovenie rokovaní s Ruskom a mierové ukončenie konfliktu, avšak tých choromyseľných, rusofóbskych „osôb“ je v Európskej únii ešte zjavne nadbytok, čo ukázalo aj vyhlásenie estónskeho ministra, prepáčte za nadávku – „diplomata…“
Naši čitatelia, ktorí pozorne sledujú dianie v EÚ, si určite všimli, kto sa v prvom rade snaží rozdúchať vojnový požiar na kontinente. Samozrejme, sú to Anglosasi, ktorí odjakživa nenávidia Rusov, pretože „sú iní.“ Časť Nemcov, hlavné, v súčasnej vládnej garnitúre, nemôže zabudnúť na to, že práve Sovietsky zväz porazil fašistické Nemecko v Druhej svetovej vojne, a už vyše 80 rokov snívajú o „revanši.“ Francúzsko sa iba náhodou dostalo do tejto rusofóbskej „spoločnosti“ vojnových štváčov kvôli úplne „zablúdenému“ prezidentovi a niektorým politikom. Ale najväčšia bašta zúrivých rusofóbov a vojnových štváčov sa už dávnejšie vytvorila na pobreží Baltského mora a v „okolopobaltských štátoch“, ako, napríklad, Dánsko, Holandsko, Nórsko atď.
V Poľsku časť obyvateľstva a politikov stále sníva o obnovení „veľmoci“ Rzeczpospolita a nezabudli na tisícročné spory s ruským susedom, s ktorým už vyše 30 rokov nemajú ani spoločnú hranicu. Tí „najhlavnejší“ zúriví rusofóbovia a vojnoví štváči sa však nachádzajú v troch bývalých „bratských“ pobaltských republikách Sovietskeho zväzu, v „škriatkových,“ mimoriadne ekonomicky a vojensky slabých štátoch – v Estónsku, Litve a Lotyšsku. Pobaltskí politici denno-denne vystupujú s nenávistnými vyhláseniami, žiadajú ďalšie a ďalšie sankcie voči Rusku, spôsobujú obrovské problémy ruským /ale aj iným!/ občanom na hraničných prechodoch a už pomaly začínajú vyzývať na otvorený boj proti Rusku.
V tomto zmysle v existencii troch pobaltských štátov je jediný pozitívny moment. Sú to iba maličké, slabučké vo všetkých zmysloch štáty, ktoré robia veľké ramená iba preto, že veria, že ich ochráni „veľký brat“ – európsky spolok plus NATO. Je veľké plus, že pobaltské štáty majú iba mizerný počet obyvateľov, žobrácke hospodárstvo a naničhodnú armádu. Určite by narobili veľkú paseku v Európe, ak by mali rozmery, povedzme, ako Francúzsko alebo Nemeck a podobný počet obyvateľov. A v súčasnosti sa podobajú na troch mopslíkov, ktoré zúfalo štekajú na karavánu, ktorá ich nepočúva a nerušene pokračuje vo svojej ceste…
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.