Počet žiadostí o azyl v Nemecku v prvých dvoch mesiacoch tohto roka výrazne klesol. Vyplýva to zo štatistiky, ktorú zverejnil Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF). Migrácia bola kľúčovou témou pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami a teraz je tiež jedným z hlavných bodov sondážnych rozhovorov o vytvorení novej vlády. V januári a februári podalo žiadosť o azyl v Nemecku 29.947 ľudí. V porovnaní s prvými dvoma mesiacmi minulého roka je to pokles o 43,4 percenta, uviedol BAMF. Väčšinu žiadostí podávajú naďalej Sýrčania, nasledovaní Afganci, Turkami a Iračanmi.
Za rovnaké obdobie vyhovel BAMF 19 percentám žiadostí o azyl. Viac ako 80 percent žiadostí, o ktorých v januári a februári rozhodol, teda zamietol.
Vo februári mal úrad nevybavených takmer 200 000 žiadostí o azyl. Od decembrového pádu režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada Nemecko dočasne nerozhoduje o žiadostiach ľudí zo Sýrie. Ministerstvo vnútra rozhodnutie nevybavovať sýrske žiadosti zdôvodňuje „dynamickým“ vývojom v Sýrii, kde moc prevzali povstalci zo zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS). Nemecko za celý minulý rok prijalo 229.751 žiadostí o azyl, teda zhruba o 100.000 menej ako v roku 2023. Vlani ubudlo žiadostí o azyl v celej Európskej únii.
Ministerka vnútra Nancy Faeserová interpretuje klesajúci počet žiadostí o azyl ako úspech svojej migračnej politiky. „Nelegálnu migráciu sme výrazne potlačili,“ povedala agentúre DPA. Faeserová okrem iného vlani v septembri nariadila kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Rozšírili sa tak aj na pomedzí s Francúzskom, Belgickom, Holandskom, Luxemburskom a Dánskom. Už od roku 2015 kontroluje Nemecko hranice s Rakúskom, v októbri 2023 pribudli kontroly aj na českých, poľských a švajčiarskych hraniciach.
Migrácia a ako ju lepšie riadiť boli hlavnými témami kampane pred nemeckými parlamentnými voľbami, ktoré sa konali 23. februára. Vyhrala ich konzervatívna únia CDU/CSU, ktorá predovšetkým v posledných týždňoch pred hlasovaním výrazne sprísnila požiadavky svojej migračnej a azylovej politiky. Získala 28,5 percenta hlasov. Na druhom mieste sa s 20,8 percentami umiestnila výrazne protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú. Tesne pod päťpercentnou hranicou skončila strana Spojenectva Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa k migrácii tiež stavia veľmi kriticky. Strany požadujúce sprísnenie nemeckej migračnej politiky tak získali dohromady viac ako 50 percent hlasov.
Ako lepšie riadiť migráciu do krajiny riešia v aktuálnych rozhovoroch konzervatívci z CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD), ktorí chcú zložiť budúcu nemeckú vládu.
Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.
Zdroj:
1. Počet žádostí o azyl v Německu letos klesl meziročně o více než 40 procent, ceskenoviny.cz, 7.3.2025
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.