Pôda je cennosť a my ju nezodpovedne vkladáme do rúk Západu

Tagged With: , , , Add Comment

Bývalý minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa bol v krátkej histórii modernej Slovenskej republiky jedným z ministrov, ktorí boli skutočne kompetentní viesť svoj rezort. Za socializmu bol hlavným ekonómom JRD v Gbeloch, po revolúcii podnikal v agrosektore. Neskôr sa stal členom HZDS, ministrom ho menovali v roku 2006, keď už Mečiarovo hnutie vládlo len v koalícii so SMERom a SNS. V súčasnosti pôsobí v SNS, voči jej súčasnému smerovaniu však má svoje výhrady. Možno ani preto neodmietol zúčastniť sa nadstraníckeho projektu Manifest Slovenska ako odborný garant za oblasť pôdohospodárstva. Jeho súčasný stav a úroveň našej potravinovej (ne)sebestačnosti sme rozoberali v nasledujúcom rozhovore.

Slovensko má alarmujúco nízku úroveň potravinovej sebestačnosti, neoliberáli však krčia plecami a hovoria, že to nevadí. Vraj v dnešnej globalizovanej ekonomike to nie je problém, čo si nedopestujeme alebo nedochováme, to si dovezieme. Čo hovoríte na takéto argumenty?

Čisto fiktívne: ak by sme nič nevyrábali, čo sa týka cien, boli by sme úplne v rukách zahraničných dodávateľov. Kým sami produkujeme za naše vlastné ceny, tieto určujú aj ceny potenciálnych zahraničných dodávateľov, i keď Európska únia má veľké prebytky potravín a zahraniční dodávatelia sem vedia dodávať za dampingové ceny. Keby sme už nič nevyrábali, dampingy by skončili a ceny potravín vyleteli hore.

Na Slovensku je poľnohospodárska produkcia a produkcia potravín momentálne vo finančnom vyjadrení spolu na úrovni 3,7 miliárd eur ročne. Na porovnanie: Česká republika je na úrovni 12 miliárd, Dánsko 17 miliárd a Írsko 30 miliárd. Z celoeurópskeho pohľadu sme s našou produkciou bezvýznamní, ale zároveň máme v tomto smere veľmi veľký potenciál. Dokonca bývalý premiér Robert Fico povedal, že dosť bolo zahraničných investícií najmä do automobilového priemyslu, mali by sme sa začať zaoberať našou vlastnou produkciou orientovanou na niečo iné. Agrárna oblasť tu dáva pomerne veľký priestor, mohli by sme produkovať aj na zahraničné trhy, ak by sme to robili dobre a cieľavedome.

V rámci tejto témy sú pre mňa trošku zvláštnym prípadom Rusi. Keď na nich Západ uvalil sankcie, oni zase uvalili svoje sankcie na západné potraviny, a naraz im stúpla sebestačnosť a dnes sú jedným z najväčších vývozcov obilia. Nie je trošku zvláštne, že sa tak stalo až „vďaka“ sankciám?

U Rusov zohrali a zohrávajú sankcie veľmi pozitívnu úlohu v rozvoji ich poľnohospodárstva. Dnes sú v exporte obilia prví na svete. Keby niekto uvalil sankcie na Slovensko a nebudú k nám dovážať potraviny, som absolútne presvedčený, že vo veľmi krátkom čase by sme boli sebestační. V niektorých komoditách Rusi ešte možno majú problém, nedokážu tak rýchlo naštartovať chov hovädzieho dobytka, ale aj v chove ošípaných výrazne pokročili, nie je to len o obilninách. Čo sa týka zeleniny, sú možno odkázaní na južné oblasti. Takže áno, Rusi sa vďaka tomu, že zastavili dovoz zahraničných potravín, veľmi dobre rozvíjajú. Mohli by sme sa aj my, ale už pri predvstupových rokovaniach do Európskej únie bolo prvou základnou podmienkou, aby sme odovzdali Západu svoj potravinový trh. Tam je ten pes zakopaný.

Môžete vysvetliť, čo presne znamená číslo, ktoré vyjadruje potravinovú sebestačnosť a uvádza sa v percentách?

Niekedy si ľudia mýlia potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. Potravinová bezpečnosť je vyslovene zdravotná neškodnosť spotrebovávaných potravín. Čo sa týka sebestačnosti, je to spotreba potravín slovenskej domácej produkcie. Koľko percent z celkovej spotreby tvorí domáca produkcia.

Aké je toto percento aktuálne pre Slovensko a ako sme na tom v rámci Európskej únie?

Momentálne sme na úrovni 37 %. Česká republika má okolo 65 % vlastnej produkcie, Poliaci sú niekde na úrovni 70 %. U Rakúšanov bude toto percento ešte vyššie. Takže, žiaľ, dá sa povedať, že sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. To je dôsledok neoliberálnej politiky, ktorú ste spomínali, že si potraviny dovezieme. Z druhej strany treba povedať, že americkí politici hovoria o potravinách ako o strategickej zbrani; ten, kto si nedokáže vyrobiť vlastné potraviny, je ľahko kontrolovateľný alebo ovládateľný cudzími záujmami. Je to úplne uletený postoj, že si všetko dovezieme, už z toho pohľadu, že slovenské potraviny boli vždy zdravotne bezpečnejšie ako dovozové.

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zem a Vek
Zopár slov o autorovi...

Pridaj komentár

& Časopis