Pogrom na plagiátorov je ako keď zlodej kričí: Chyťte zlodeja!

· Čas čítania: 7 min.
Ilustračný obrázok: Shutterstock

Plagiát je cudzie slovo odlišujúce dielo ako výtvor ľudského ducha od krádeže myšlienok obsiahnutých v diele. Pôvodca plagiátu – plagiátor – predstiera, že cudzie myšlienky sú jeho vlastné. Tým kradne nehmotný majetok a získava výhody, aké mu nepatria.

Ľudia majú často myšlienku s rovnakým obsahom. To už mnohokrát priviedlo k dohadom, komu ľudstvo naozaj vďačí za rozvoj v poznaní. Odpoveď dáva forma, akou je obsah prejavený. Zhodnú myšlienku každý prejavuje inou formou. Ak je obsahovo totožná myšlienka vyslovená zhodnou formou, dokazuje to, že nie je dielom, ale plagiátom. Poznatok sa zakladá na skúsenosti, že totožný obsah nikto nedokáže vyjadriť zhodnou formou ako to skôr dokázal iný človek.

Plagiát sa od diela odlišuje vzťahom k zákonom. Autorský zákon chráni dielo. Autor má právo na autorstvo, to znamená, že má právo, aby ho označili za pôvodcu myšlienky a má právo na odmenu za dielo. Dielo vo význame výtvoru chráneného Autorským zákonom sa netýka iba rozsiahlych celkov, akým je Tolstého román Vojna a mier či sci-fi román Limit od Franka Schätzinga. Aj pár riadkov či jedinú vetu môže chrániť Autorský zákon.

Ochrana diela je objektívna. Nezávisí od vôle autora. Autor sa môže vzdať práva na honorár, no nemôže sa vzdať práva na autorstvo k raz zverejnenému dielu. Ak chce pomôcť inému, môže mu darovať myšlienku a potom sa prizerať, ako ju obdarovaný zverejňuje v svojom mene. Môže tiež iného k sebe pripísať a tvrdiť o ňom, že je spoluautorom. Všetky rošády s autorstvom sa končia v okamihu zverejnenia diela. Raz identifikovaný autor nemá právo udeliť súhlas s tým, aby sa iný vydával za autora jeho diela.

Autorský zákon nechráni plagiát. Plagiát je predmetom úpravy Trestným zákonom. Podľa § 283 odsek 1 Trestného zákona plagiát je formou trestného činu porušovania autorského práva. Podľa Trestného zákona sa má potrestať odňatím slobody až na dva roky.

Porušenie ochrany, ktorú dáva dielu Autorský zákon, môže žalovať autor na civilnom súde. Porušenie Trestného zákona plagiátom môže žalovať okresný prokurátor na trestnom súde. Oba typy žalôb sa na Slovensku nepestujú. Na civilnom súde žalobcovi hrozí, že vyjde najavo, že ani on nie je autorom diela, ktoré vyhlasuje za svoje. Nezáujem prokurátorov o porušenie autorského práva osvetľuje výrok podpredsedu vlády SR za SaS, podľa ktorého je plagiátorstvo príliš malicherné pre odchod jeho strany z vládnej koalície.

Lebo áno, plagiátorstvo občas vyjde najavo. Na Slovensku prakticky vtedy, keď ide o príslušníka vládnej koalície. Miroslav Beblavý označil diplomovú prácu úradujúceho predsedu Národnej rady SR za plagiát a ponúkol dôkazy o svojom tvrdení. Na kameru uvedené príklady o web stránkach kysuckého regiónu, reklamných letákoch žilinského kraja a desiatkach strán ukradnutého textu z práce jeho školiteľa plnili úlohu potrebných dôkazov. Na žalobu, civilnú ani trestnú, napriek tomu nedošlo. Udalosť sa do slovenských dejín zapísala inak. Predseda parlamentu požiadal, aby mu hovorili Boris a vzniesol požiadavku: „Preverme všetkých, alebo nikoho.“

Požiadavka je scestná. V trestnom práve platí zásada prezumpcie neviny. Tá vylučuje stíhanie za vraždu aj za plagiátorstvo, dokiaľ sa nepreukáže, že dotyčný vraždil alebo že ukradol dielo. Ak dotyčného pristihnú pri čine, alebo ak mu dokážu, že kradol či vraždil, až vtedy má smolu. To sa udialo Borisovi. Pristihli ho pri čine.

Sama požiadavka plošnej, celoštátnej previerky potenciálneho plagiátorstva, pogromu na plagiátorov môže evokovať asociáciu o zlodejovi kričiacom: „Chyťte zlodeja!“ Oveľa významnejšie je, že predseda vlády uznal dôvodnosť Borisovej požiadavky a zadal domácu úlohu. Minister školstva a ministerka spravodlivosti majú leto na prípravu opatrení proti používaniu plagiátov na ceste k vysokoškolským titulom. Možno predpokladať, že ich prostriedkom sa stane zákon, presnejšie doplnenie zákona o vysokých školách.

Ako obvykle, keď ide o prípravu zákona i o jeho zmenu, možno očakávať, že návrh vzíde zo zákona, aký majú v Čechách. České formulácie sa najľahšie čítajú, aj prekladajú do slovenčiny.

Premiérov príkaz okamžite vyvolal úľak indikujúci možnosť, že titulov získaných výmenou za plagiát je viac, ako naznačuje prax súdov a prokuratúry. Zazneli výklady rozmanitých právnikov o zásade retroaktivity vylučujúcej odnímanie bezdôvodne i neoprávnene nadobudnutých titulov a dokladov o vzdelaní. Lacné a účelové výklady. Zásada retroaktivity chráni pred odňatím titulov i dokladov spätne do minulosti, teda ku dňu nadobudnutia titulu, ale nevylučuje neskoršie vyhlásenie udeleného titulu i dokladu o vzdelaní za neplatný po zistení nesúladu so zákonom. Ak ktosi neurobí úmyselnú chybu pri určení okamihu zúčtovania v zákone, k neplatnosti titulu môže dôjsť v súlade s ústavou.

Česká republika ponúka vzor, ako sa doklad o vzdelaní aj o titule dá zbaviť platnosti. V Česku sa v marci 2016 zmenil zákon o vysokých školách tak, aby sa preukázané plagiátorstvo potrestalo stratou titulu nadobudnutého počas štúdia na vysokej škole. Za tým účelom do zákona o vysokých školách vložili § 47c až § 47g. Na štátnych aj súkromných vysokých školách sa môže uskutočniť konanie o vyslovení neplatnosti štátnej záverečnej skúšky, štátnej rigoróznej skúšky, štátnej doktorskej skúšky alebo obhajoby dizertačnej práce. Relatívne veľa skúšok.

Odnímanie dosiahnutého vzdelania nemôže byť živelné ani svojvoľné. Český zákon určuje podmienky, aké sa musia splniť, aby proti hriešnikovi bolo možné rozbehnúť konanie o vyslovenie neplatnosti. Dôvody sú dva.

Podľa prvého dôvodu určeného § 47c odsek 2 písmeno a) zákona neplatnosť obhajoby zákonom ustanovených skúšok či obhajoby dizertačnej práce vznikne na strane osoby, ktorá v dôsledku úmyselného trestného činu nesplnila podmienky alebo predpoklady určené zákonom o vysokých školách, študijným programom alebo skúšobným poriadkom pre konanie a úspešné vykonanie obhajoby dizertačnej práce.

Podľa druhého dôvodu určeného § 47c odsek 2 písmeno b) zákona k neplatnosti skúšky uvedenej v zákone a obhajoby dizertačnej práce dôjde na strane osoby, ktorá neoprávnene použila dielo inej osoby spôsobom hrubo porušujúcim právne predpisy upravujúce ochranu duševného vlastníctva.

Iba nekritickí obdivovatelia českého spôsobu života sa môžu v súvislosti s touto právnou úpravou vyhnúť slovu „vágny“ pri pomenovaní podmienok určených zákonom prijatým v ČR. Ide skôr o umelecký dojem a zavádzanie voličov, ako o účinnú ochranu pred plagiátorstvom vo vzdelávacom procese. Ak sa český zákon stane vzorom pre zmenu slovenského zákona, potom bude lepšie označiť ho za negatívny príklad.

Koho dosiaľ uvedené nepresviedča, tomu môžu prospieť praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona. Dvakrát sa podľa § 47c konalo na početných fakultách Karlovej Univerzity. Jedno také konanie prebehlo na Palackého univerzite v Olomouci. „Niekoľko konaní“ v neurčenom počte bolo na Západočeskej univerzite. To nie sú údaje vycucané z prsta. Uvádza ich dôvodová správa k novele zákona o vysokých školách ležiacej v Českej národnej rade.

Český zákon upozorňuje na podstatnú okolnosť, akú nemožno prehliadnuť. Právny štát sa spája s požiadavkou právnej istoty. Významným prvkom právnej istoty je premlčanie a preklúzia. Určenie času, po ktorom aj očividne protiprávne správanie zostane bez právnych následkov. Na právnej istote danej premlčaním a preklúziou stojí európska právna kultúra dlhé stáročia. Ani neplatnosť dokladov o vzdelaní a ich nadobudnutie plagiátorstvom nie je možné skúmať večne. Po uplynutí prekluzívnej lehoty sa konanie o neplatnosti vykonania štátnej skúšky alebo obhajoby dizertačnej práce nesmie viesť. Český zákon na to určuje trojročnú lehotu. Česká národná rada bude rokovať o návrhu zmeny zákona tak, aby sa tri roky predĺžili na pätnásť rokov možného prieskumu.

Slovenský zákon by aj v počítaní času mohol byť odlišný od českého. No musí zachovať kontinuitu s počítaním času v slovenskom právnom poriadku. Mohol by poskytnúť trebárs päťročnú či desaťročnú lehotu, no nemôže poskytnúť lehotu v trvaní desaťročí.

Na domácej úlohe, ktorú ministrom zadal premiér, nemožno prehliadnuť ani to, že záležitosť má podstatne širšie súvislosti a oveľa horšie dôsledky.

Plagiátorstva sa možno dopustiť nielen v spracovaní témy o hrúbke snehu v lyžiarskych rezortoch. Plagiátormi môžu byť aj absolventi právnického štúdia. Právnické vzdelanie je podmienkou prístupu k funkciám sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov. Na rozhodnutia o neplatnosti ich vzdelania bezprostredne nadväzuje spochybnenie početných trestných stíhaní a právoplatne neskončených súdnych konaní. Tie by sa asi museli obnoviť, lebo mnohí z tých, ktorí sú nespokojní s výsledkom súdneho konania, by žiadali o spravodlivé súdne konanie vo svojej veci namiesto toho už uskutočneného, v ktorom boli poškodení nekvalifikovanou právnou pomocou alebo rozhodnutím sudcu, ktorý musel z talára kvôli nesplneniu podmienky vzdelania. Komu to prospeje? Čomu to prospeje?

Autor: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.

emeritný sudca Ústavného súdu SR

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

 

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK

Pridaj komentár